Elektrický prúd meraný v Ampéroch ( A ) je tokom nabitých častíc, najčastejšie e. Niektoré látky sú lepšie vodiče prúdu než iné. V nekovových materiáloch ako sú umelá hmota, sklo je potrebné veľké elektrické napätie, aby sa elektróny odtrhli od svojich atómov a mohli tak sprostredkovať tok náboja. V kovoch však stačí len malé napätie a prúd preteká. Väčšina kovov sú dobré vodiče elektriny. Vedci zaviedli pojem smer toku prúdu, ale urobili to omnoho skôr, ako konečne v 20. storočí zistili kľúčovú úlohu, ktorú hrajú v elektrine elektróny. Zaviedli tiež konvenciu, že prúd tečie z miesta s kladným nábojom do miesta z nábojom záporným. V skutočnosti sa záporne nabité elektróny v obvode pohybujú opačným smerom, od záporného náboju ku kladnému, ale dohoda o smere elektrického prúdu bola zachovaná. Atóm, alebo molekula, ktorá stratila jeden alebo viac elektrónov, má výsledný kladný náboj a nazýva sa ión. Ióny môžu tiež sprostredkovať vedenie elektrického prúdu. Nie všetky kovy vedú elektrický prúd rovnako dobre. Záleží na počte voľných elektrónov. Medzi najlepšie vodiče patria : Al, Cu, Al, Ag. Cu a Al sa najčastejšie používajú pri výrobe drôtov a káblov pre prevod elektrického prúdu, pretože sú lacnejšie ako Ag a Au. Vlastnosť látky, ktorá sa prejavuje bránením toku elektrického prúdu, sa nazýva elektrický odpor. Dá sa merať tak, že zistíme koľko prúdu preteká pri danom napätí. Nemecký fyzik Georg Simon Ohm (1787-1854) zaviedol vzájomný vzťah medzi napätím, prúdom a odporom. Podľa Ohmovho zákona sa daný odpor = napätiu ( rozdiel potenciálov ) lomené elektrický prúd. Jednotkou odporu je ohm a rovná sa teda volt/ampér. Elektrina je formou energie, pretože je schopná pohybovať nábojom. Môže ju teda preniesť na iné formy energie. Keď napríklad elektrický prúd tečie kusom vodiča, dochádza k jeho zahrievaniu. Čím je väčší odpor vodiča, tým sa viac zahrieva. Keď je dostatočne zahriaty začína žiariť a vydáva svetlo. Elektrické teplomery a elektrické lampy obsahujú vodiče, ktoré takto produkujú teplo či svetlo. Ďalším dôsledkom toku prúdu vodičom je vznik magnetického poľa. Siločiary poľa majú okolo vodiča tvar sústredných kružníc. Pokiaľ je vodič ovinutý do cievky, magnetické polia jednotlivých závitov cievky sa spojujú a vytvárajú siločiary, ktoré sa podobajú siločiaram tyčového magnetu. Výsledná sila poľa magnetu ( nazvaného elektromagnet ) je možné zvýšiť tak, že do osi cievky vložíme kus magnetického materiálu, napríklad Fe.