V súčasnej dobe nadobúdajú stále väčší význam dva základné družicové systémy rádiovej navigácie: americký systém NAVSTAR (Navigation Satellite Timing and Ranging) a ruský systém GLONASS (Globalnaja navigacionnaja sputnikovaja sistema). Cieľom článku je priblížiť základné princípy výstavby a činnosti systému družicovej rádiovej navigácie. ÚVOD
Rádiové určovanie polohy a rádiová navigácia sú využívané prakticky od obdobia medzi 1. a 2. svetovou vojnou. V tomto období boli položené základy systémov, z ktorých niektoré pracujú dodnes. V súčasnej dobe však vystupuje do popredia využívanie umelých družíc Zeme na rádiovú navigáciu a rádiové určovanie polohy. Zámerne sú tu tieto dve úlohy rozdelené, i keď v praxi systém rádiového určovania polohy býva spravidla súčasťou navigačného systému. Základný rozdiel medzi navigáciou a určovaním polohy spočíva v tom, že navigácia rieši úlohu vedenia navigovaného objektu (loď, vozidlo, lietadlo) po určenej dráhe a úlohou systému určovania polohy je iba určenie okamžitej polohy v konkrétnej súradnicovej sústave. Rádiové systémy určovania polohy sú podstatnou súčasťou prehľadových systémov, niekedy označovaných ako CNS (Comunication, Navigation and Surveillance) [1]. Družicové systémy rádiového určovania polohy znamenajú v porovnaní s klasickými spôsobmi rádionavigácie významný pokrok. Ich hlavnou prednosťou je presnosť a umožňujú pracovať v jednotnej súradnicovej sústave kdekoľvek na Zemi. Napriek pomerne dlhodobému vývoju sa k úplnej prevádzke družicových rádionavigačných systémov pristupuje veľmi obozretne a ešte donedávna o týchto systémoch neboli v širšej odbornej verejnosti takmer žiadne informácie. Hneď v úvode je potrebné poukázať na fakt, že často sa stretávame so skratkou GPS, čo je skratka anglického názvu Global Positioning System (globálny systém určovania polohy). Táto skratka je vlastne iný názov amerického systému NAVSTAR. Preto nie je vhodné, používať označenie GPS ako spoločné označenie pre všetky systémy družicovej navigácie.


HISTÓRIA DRUŽICOVEJ NAVIGÁCIE
Prvým navigačným systémom globálneho charakteru, ktorý bol uvedený do pre-vádzky ešte počas 2. svetovej vojny (1940) bol systém LORAN. Tento systém plnil navigačné úlohy v oblasti severného atlantiku. Po vojne už systém LORAN nepostačoval, a tak vznikol systém OMEGA. Ide o globálny fázový hyperbolický systém, ktorý používa osem pozemných majákov (Nórsko, Libéria, Havaj, Severná Dakota, Reunion, Argentína, Austrália, Japonsko).