Nedostupnosť kódu P pre bežného užívateľa je podstatou služby PPS, ktorá už bola spomenutá.
Získanie pseudovzdialeností aspoň zo štyroch družíc spoločne s potrebnými údajmi je možné použitím troch typov prijímačov: mnohokanálového, sekvenčného alebo multiplexného. V súčasnej dobe sa v letectve používajú päť až dvanásťkanálové prijímače, geodetické prijímače obsahujú obvykle osem až dvanásť kanálov.

SPÔSOBY ZVÝŠENIA PRESNOSTI GPS
Hodnota chyby určenia polohy je daná súčinom chyby merania vzdialenosti družica - užívateľ a chybou PDOP (Positional Dilution of Precision). Chybu PDOP je možné charakterizovať ako dôsledok vplyvu vzájomnej konfigurácie polôh družíc, ktoré sú zapojené do systému merania. Táto konfigurácia udáva, pod akými uhlami sa pretínajú guľové plochy s polomermi, rovnajúcimi sa vzdialenostiam družica - užívateľ. Pri pretnutí týchto plôch vzniká tzv. oblasť neurčitosti, ktorej veľkosť charakterizuje uvedenú chybu. Najmenšia oblasť neurčitosti vznikne vtedy, ak sa všetky guľové plochy pretínajú kolmo. Inak povedané, najväčšiu presnosť merania je možné dosiahnuť, ak družice sú od seba čo najviac vzdialené.
Pokiaľ je signál od každej družice spracovávaný samostatným kanálom (mnohokanálový prijímač), nie je potrebné štatistické spracovanie tohoto signálu. U sekvenčných prijímačov merania neprebiehajú súčasne a vzniká potreba štatistického spracovania nameraných údajov. V systéme GPS sa v tomto prípade používa Kalmanova filtrácia [1,4,5].
Zlepšenie presnosti GPS je možné dosiahnuť tiež zavedením ďalších nezávislých senzorov, údaje ktorých sú zavádzané do Kalmanovho filtra (napr.: dopplerovský merač, INS - inerciálny navigačný systém a.i.). Niektoré ďalšie metódy zvýšenia presnosti sú publikované napr. v prácach [6,7,8].
Zvláštnu pozornosť z hľadiska zvyšovania presnosti GPS si zasluhuje systém označovaný ako DGPS (Differential GPS). Podstatou tohoto systému je použitie tzv. referenčnej stanice so známymi, presne zmeranými súradnicami, v ktorej je umiestnený špeciálny prijímač GPS. Porovnaním skutočnej a zmeranej polohy v tejto stanici sa získajú opravy meraných zdanlivých vzdialeností a tieto sú vhodnými komunikačnými kanálmi pranášané k užívateľovi. V dokumente STANAG 4294 [1] sa uvádzajú nasledujúce hodnoty chýb, ktoré je možné s pomocou DGPS dosiahnuť s pravdepodobnosťou 0,95:
a) v prípade PPS 5 m horizontálne a 8 m vertikálne
b) v prípade SPS 20 m horizontálne a 32 m vertikálne
Nevýhodou DGPS je obmedzené pokrytie územia. Uvádza sa, že k účinnému zvýšeniu presnosti dochádza v okruhu do 400 km od referenčnej stanice [1]. Túto nevýhodu čiastočne odstraňuje systém WADGPS (Wide Area DGPS) [7].