Sonda vyslala nové snímky západu i východu Slnka, v tmavoružovej atmosfére plávali belavé obláčiky. Ružové, až hrdzavé zafarbenie atmosféry spôsobujú rozptýlené čiastočky hrdze (vedeckejšie: oxidovaného železa), ktoré sú v atmosfére neustále prítomné. Na snímkach, kde je Slnko nízko nad horizontom, zviditeľňuje sa farebne rozlíšená, digitálne-cibuľovitá štruktúra marťanskej atmosféry, ktorej farby kolíšu od ružovkastej, až po tmavú, lososovitú farbu.
Nad ránom sa v atmosfére objavujú obláčiky zamrznutých kryštálov vody, ale vzostup teploty po východe Slnka ich rýchlo roztápa. Marťanské leto je zatiaľ kľudné, ale už začiatkom septembra sa očakávajú prvé silnejšie búrky, ktoré opäť vynesú do atmosféry milióny ton púdrovitého prachu.

Púštny diabli

Dr. Robert Haberle z Ames Research Center (NASA) sleduje zmeny tlaku v marťanskej atmosfére: tlak sa mení niekoľkokrát denne, pričom zmeny možno označiť za dramatické. Zmeny tlaku sú dôkazom tlakových, prílivom podobných pulzom v marťanskej atmosfére, ktoré spôsobuje premiestňovanie prachu, kryštálikov vodného ľadu, pár, ale aj molekúl ďalších prchavých látok v ovzduší. Pre Mars je rytmus atmosferických prílivov a odlivov typický, na Zemi sa však vyskytuje vzácne.
Výkyvy tlaku na Marse sa prejavujú v rozmedzí 0,3 milibaru, čo je 4,5% priemernej hodnoty tlaku na červenej planéte. Na Zemi sa takéto veľké výkyvy objavujú iba pri najsilnejších hurikánoch. Tieto oscilácie tlaku pomôžu vedcom lepšie pochopiť mechanizmy, ktoré i v takejto riedkej atmosfére dokážu nasať do ovzdušia také množstvo prachu a hrdze a spôsobujú pomerne časté a rozsiahle búrky. Najsilnejšie búrky dokážu podľa všetkého dopraviť marťanský púder až do najvyšších poschodí atmosféry, ba až do medziplanetárneho priestoru.
Rýchlosť marťanských vetrov s výškou narastá. Naopak teploty s výškou dramaticky klesajú: napríklad teplota povrchu na poludnie kolíše medzi 16 - 21°C, a teplota atmosféry tesne nad povrchom v rovnakom čase kolíše okolo -12°C. Enormné budú i rozdiely teploty prízemných vrstiev atmosféry medzi najnižšie položenými terénmi a vrcholmi najvyšších sopiek, ktoré sa v marťanských podmienkach naozaj zabárajú do stratosféry.
Na snímkach marťanského povrchu v okolí sondy objavili vedci lesknúci sa objekt vo vzdialenosti 1200 metrov od stanice Carla Sagana. Ukázalo sa, že ide najskôr o časť krytu, ktorého sa sonda zbavila tene pred pristátím.

1. augusta 1997, 18.00 PČ:

Atmosferický tlak sa na Marse môže prudko zmeniť už v priebehu niekoľkých minút.