Navigačný tým hlási, že korekcia dráhy sondy Pathfindera, ktorá sa mala vykonať za dvanásť hodín pred pristátím, nebude potrebná. Pathfinder mieri rovno do stredu cieľovej elipsy o polomeroch 100x190 km. Do horných vrstiev atmosféry vnikne pod uhlom 13,9 stupňa, čo je v norme, hoci uhol vniknutia je o 3 desatiny uhla ostrejší, ako predpokladal plán.
Pieter Kallemeyn udáva už v tejto chvíli presné parametre pristátia: 19 stupňov severnej šírky, 326,2 východnej dĺžky. Sonda je v tejto chvíli vo vzdialenosti 198 000 km od Marsu a letí rýchlosťou 24 500 km za hodinu. Dve minúty pred siedmou vniká pathfinder do najvrchnejších vrstiev marťanskej atmosféry. Pristávací manéver začína o 4,5 minúty neskôr.
Pathfinder pristál na Ares Vallis pred obedom, 4. júla, 3 hodiny po marťanskej polnoci. Sonda dopadla do tranpolíny 16 dielneho, dopad zmäkčujúceho vankúša o 10:07:25. Prvý signál o úspešnom pristáti dostal riadiaci tím od nezávislej antény, namontovanej na jednej z troch kónických častí ochranného kovového okvetia, chrániaceho prístroje sondy, ktoré sa krátko po pristátí otvorilo. Slabučký signál bol tiež informáciou o tom, že Pathfinder sa počas pristátia neprevrátil a stojí na pokrčenom obruse spľasnutého airbagu, vzduchového vankúša, ako tanier na ľahko nahnutom stole. Sonda pristála na miernom svahu so sklonom 2,5 stupňa, necelých 20 km od plánovaného miesta.

Ako v Arizone



Prvý prenos základných informácií sa začal o 14:07, menšia z oboch palubných antén (tzv. anténa s nízkym ziskom) vyslala na Zem údaje o funkčnosti všetkých systémov na sonde i na rovere Sojourner, o vstupe do atmosféry, o priebehu klesania i pristátia, o polohe a orientácii sondy vzhľadom na terén, ale aj prvé údaje o hustote a teplote marťanskej atmosféry. Ukázalo sa, že teplota marťanskej atmosféry v tomto ročnom období bola v rovnakých marsografických šírkach o niečo vyššia, ako v druhej polovici 70. rokov, keď na Marse, neďaleko od Ares Vallis pracovali obe sondy Viking.
Večer o štvrť na desať, začína tím, zodpovedný za snímkovanie povrchu študovať prvú, farebnú snímku Ares Vallis, planinu, cez ktorú sa kedysi záplavy tisíckrát mohutnejšie ako prúd dnešnej Amazonky. špeciálna kamera IMP ju naexponovala ešte predtým, ako bola automaticky vysunutá na vztýčený fotostožiar. Vedci na snímke videli skalnatú, púštnu krajinu, posiatu početnými balvanmi. Na horizonte sa vypínali nie príliš výrazné hory. Podaktorým členom tímu pripomínali červenkasté pláne Ares Vallis Arizonu.
Túto prvú fotografiu vyslala na Zem vysokozisková (high-gain) anténa.