referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vanda
Utorok, 7. februára 2023
Vesmírne stanice (MIR, Skylab, ISS Alpha)
Dátum pridania: 25.10.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tomas.k
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 544
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 9.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 16m 20s
Pomalé čítanie: 24m 30s
 

Tie sa skladali z troch na sebe nasadených valcoch, zatiaľčo Mir nesie iba dva najväčšie a namiesto tretieho má špeciálny modul tvaru gule, na ktorom je päť spojovacích uzlov(jeden vo vodorovnej osi stanice, ďaľšie štyri sú na os stanice kolmé, pričom vzájomne zvierajú uhol 90 stupňov). Všetky prielezy sú na stanici rovnaké a každý má priemer 80 cm.V priestoroch stanice sa nachádza i viac telocvičných zariadení ako to bolo na Saljutoch - je tam trenažér v podobe bnežiaceho pásu a tiež veloergometer. Úlohou modulu Mir bolo stať sa základným blokom veľkého orbitálneho komplexu, čomu taktiež odpovedá jeho výbava.Má sa starať o zaistenie životných podmienok, riadenie letu a poskytnúť posádkam odpovedajúci životný priestor. Z tohto dôvodu zaujmú predovšetkým dve malé, zato však súkromné izbičky. Sú zvukotesné, vybavené spacím vakom, zrkadlom a priezorom. Inak samozrejme nesie Mir toaletu, sprchovací kút a kuchynku. Pohonný systém modulu tvoria dva hlavné motory s ťahom 2,9 kN a 32 menších s ťahom po 137,3 N.

Stavba Miru:


Vzhľadom k tomu, že výsledna hmotnosť Miru sa mala pohybovať okolo 120 až 140 ton a k dispozícii bola iba raketa Proton s nosnosťou 23 500 kg(100 tonová Energija bola v dobe zahájenia vypúšťania ešte nezalietaná), bolo zrejmé, že sa všetko nepodarí vupustiť hneď pri prvom štarte. A tak bola zvolená modulová koncepcia s jedným hlavným blokom, ku ktorému sa dá pomocou spojovacích uzlov pripojiť minimálne rovnaký počet ďaľších laboratórií.Toto riešenie má jednu obrovskú výhodu - konfiguráciu základne je možné podľa potreby meniť, či doplňovať o ďaľšie časti.

Jak už bolo uvedené vyššie, základný blok sa dočkal vypustenia na obežnú dráhu 20. februára 1986. Pôvodné plány sovietských inžinierov hovorili o tom, že by všetky vedecké moduly zamierili do kozmu v najbližších dvoch rokoch. Nakoniec, ale predovšetkým vinou technických a rozpočtových problémov došlo k tomu, že posledný z modulov vzlietol až 10 rokov po štarte základného bloku Mir.O tom že Mir bol bez vedeckých modulov s biedou polovičný svedčí i skutočnosť, že ho dvakrát kozmonauti opustili pre nedostatok vedeckej práce(Júl 1986 až február 1987, apríl až september 1989). A dokonca prvá posádka stanice Leonid Kizim a Vladimír Solovjov na stanici ani dlho nepobudla - takmer polovicu zo svojho 125 denného letu strávila na stanici Saljut 7, kam preletela dokončiť niektoré vedecké experimenty. A potom si zo sebou zpäť na Mir musela transportnou ľodou Sojuz T-15 previesť 400 kg Prístrojov, zariadenia a vzorkov.

Ako prvý z dodatočných modulov Miru bolo vypustené astrofyzikálne laboratórium Kvant (30.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.