Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vesmírne stanice (MIR, Skylab, ISS Alpha)
Dátum pridania: | 25.10.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | tomas.k | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 544 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 9.8 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 16m 20s |
Pomalé čítanie: | 24m 30s |
marca 1987).Jedná sa o 17 tonový modul slúžiaci astronomickým výskumom, predovšetkým sledovaním aktívnych galaxií, kvazarov a neutronového žiarenia.Vďaka citlivému detektoru môže tiež merať röntgenové žiarenie vysielané kozmickými telesami.Jeho príletu k Miru vôbec nechýbala dramatičnosť.Pri prvom pokuse o automatické spojenie stanice a modulu 5.apríla 1987 sa obe telesá minuli o desať metrov, takže nechýbalo mnoho a došlo by ku kolózii.Kozmonauti Romaňenko a Lavjejkin sedeli v skafandroch v lodi Sojuz - práve pre prípad havárie pri stretávacom manévri.Pozemné stredisko potom ďaľšie pokusy až do odvolania zrušilo. 9.apríla si opäť obidvaja kozmonauti obliekly skafandre a usadili sa do Sojuzu, aby sa stretnutie mohlo opakovať.Tentokrát vyšlo lepšie, ale k dokonalosti mu predsa len niečo chýbalo. To niečo predstavovalo pár centimetrov, ktoré chýbali k hermetickému spojeniu oboch laboratŕií.Hrubý kontakt sa síce uskutočnil, ale to bolo všetko.11.apríla preto kozmonauti neplánovane výstúpili do kozmického priestoru,aby celú situácii ohliadli priamo na mieste.Výstup prenášala živo sovietska televízia.Medzi modulom a Mirom našli biely vak s odpadkami o rozmeroch asi 40 na 40 cm, ktorí pravdepodobne nejak vypadol z nákladnej družice Progress-28. Každý Progress totiž kozmonauti pred oddelením od Miru naložia odpadkami a nepotrebným materiálom, pretože loď zaniká v hustých vrstvách atmosféry a slúži ako "smetiarske auto". Po odstánení vaku sa Kvant spoľahlivo a predovšetkým trvalo spojil s Mirom.Dvojica Romanenko - Lavjejkin sledovala ako prvý luďský pozorovatelia spojenia dvoch kabín z otvoreného priestoru.Kvant na orbitálnu stanicu dopravil špeciálny ťahač, ktorý sa od neho v zápätí oddelil.
Ako ďaľší modul sa k Miru pripojil Kvant-2, ktorý odšartoval 26. novembra 1989.Tento modul je niekedy označovaný ako "D" (dovybavovací).Vlastne len rozširuje možnosti základného bloku Mir: Nesie komoru na výstup do otvoreného priestoru, systém regenerácie pitnej vody a vzduchu, sprchovací kút (ten bol v polovici 90.rokov demontovaný a nahradený stabilizačnými gyroskopmi) a ďaľšie vybavenie.Má taktiež manévrovaciu jednotku Ikaros, čo je kozmické teleso, ktoré malo uľahčiť kozmonautom prácu v beztiažovom stave. Na Kvante-2 je možné robiť pozorovanie zemského povrchu a základné biologické výskumy.
Ako tretí sa vydal k Miru modul Kristall, štartoval 31.mája 1990.Je to jednak prototyp "kozmickej továrne", na jeho palube je možné prevádzkovať technologické pokusy a malú priemyselnú výrobu(mimoiného nesie 5 taviacich piecok), jednak špeciálny spojovací modul pre lode o hmotnosti cez 100 ton.V danom prípade sa uvažovalo o sovietskych raketoplánoch Buran.Teraz slúži k pripojovaniu amerických raketoplánov.
Po niekoľko ročnej prestávke sa komplex rozrástol v máji 1995, keď osvedčená raketa Proton dopravila na obežnú dráhu modul Spektrum.