Podľa prvých správ Progress špatne naviedli kozmonauti Vasilij Cibilvej a Alexander Lazutkin pracujúci na stanici. Pravda je ale trochu iná: ruská kozmická agentúra RKA sa rozhodla ušetriť na hmotnosti družice Progress i na jej výrobných nákladoch. Preto do nej namiesto bežného navigačného prístroja Kurs vyrábaného na Ukrajine inštalovala nový - ľahší, lacnejší, jednoduchší a ruskej výroby. A práve Progress M-34 mal preveriť možnosti stretávania s pomocou tohto systému - avšak až na záver svojej misie, v ktorej rámci mal byť cez dva mesiace spojení s Mirom. Po skúškach bol pripravený taktiež oblet Miru za pomoci nového prístroja. Prístroj však zlyhal (podobne ako pri predchádzajúcom teste na Progresse M-33) a družica sa stala neovládateľnou. Potom už len bezmocní kozmonauti sledovali, ako narazila do slnečných panelov modulu Spektrum (zanechala v nich otvor o priemere 40 cm) a následne i do modulu samotného, ktorý poškodila.
Ihneď z neho začal unikať životodárny vzduch.Preto kozmonauti ihneď odpojili celý modul od ostatných častí stanice a hjermeticky ho uzavreli. Problém bol však v tom, že k uzavreniu prielezu museli prestrihať spojovacie káble a medzi nimy i kábele s elektrickou energiou. Vďaka tomu stanica prišla o viac než 40 percent energie - celkove disponuje desiatimi solárnymi panelmi, z čoho štyri boli na module Spektrum. Naviac panely na module Spektrum boli najnovšie a najvýkonnejšie.Ztrata je veľmi citeľná najmä preto, že na tomto module bola umiestnených väčšina amerických vedeckých experimentov uskutočnovaných na Mire.Tie boli nenávratne zničené. Rovnako skončila i izba astronauta Foaleho a všetky jeho osobné veci.
Problémy s navádzaním družíc Progress nie sú žiadnou novinkou: už v marci 1991 posádka Miru prijala nákladnú loď Progress M-7, ktorej príletu nechýbala dramatičnosť. Pri prvom pokuse o spojenie preletela družica okolo stanice ako by sa nechumelilo. Odchýlka činila 500 metrov. Druhý pokus bol síce presne stonásobne lepší, ale o to nebezpečnejší. Družica plne naložená palivom prelietla len niekoľko centimetrov nad pláštom stanice. Pozemné stredisko sa potom rozhodlo pripojiť Progress M-7 na prednú časť stanice, čo sa nakoniec podarilo.
Ruskí špecialisti vypracovali plán aspoň na čiastočnú obnovu modulu Spektrum, ktorý podľa všetkého neprišiel o všetok vzduch, ale tlak v ňom je nebezpečne nízky. Na zásobovacej lodi Progress M-35 (štart 5.