Vesmír

Vesmír




Mliečna dráha pozorovanie vlastnej Galaxie

Za jasnej noci môžeme na oblohe vidieť slabo svietiaci pás hviezd, ktorý sa tiahne cez celú oblohu. V dávnych dobách ľuďom tento pás pripomínal rozliate mlieko, a preto ho dodnes nazývame Mliečna dráha. Vo skutočnosti sa jedná o najbližšie špirálny rameno našej Galaxie, ktoré síce tvorí jednotlivé hviezdy, ale my vidíme ich svetlo zliate do mliečneho jasu. Kedy môžeme pozorovať Mliečnu dráhu

Na severnej pologuli je najlepší čas na pozorovanie Mliečnej dráhy v auguste až septembri. Nádherný pohľad na Mliečnu dráhu je tiež počas tmavej noci uprostred zimy. Na južnej pologuli je Mliečna dráha najnádhernejšia medzi októbrom a decembrom. Vtedy sa pás „rozliateho mlieka“ tiahne cez celú oblohu.

Teória Veľkého Tresku
je Veľký tresk bol nepredstaviteľný úkaz, pri ktorom sa v akomsi výbuchu objavila hmota, až základom nášho vesmíru. Vedci predpokladajú, že k tomuto došlo viac ako 15 miliardami rokov a že pred ním nič neexistovalo. I sám čas začal bežať v okamihu Veľkého tresku. Zhruba pred 10 miliardami rokov po Veľkom tresku sa začala tvoriť slnečná sústava.

NAŠA SLNEČNÁ SÚSTAVA
Slnečnú sústavu tvorí Slnko a všetky telesá, ktoré okolo neho obiehajú: od planét a ich mesiacov až po kamene a ohromné množstvá prachu.
Slnko
Slnko je hviezda, hmotná guľa žhavých plynov. Svojou gravitačnou silou ovplyvňuje všetko okolo seba do vzdialenosti asi šesť miliárd kilometrov a núti bližšie telesa obiehať okolo seba.
Planéty
Najväčšími telesami obiehajúcimi okolo Slnka sú planéty. V našej slnečnej sústave je deväť planét a nedá sa predpokladať, že budú v našej sústave objavené ďalšie. Planéty obiehajú okolo Slnka po krivkách podobných kružnici, po obežných dráhach. Štyri planéty Slnku najbližšie označuje ako terestrické (podobné Zemi). Sú to malé, pevné, kamenné telesá -Merkur, Venuša, Zem, Mars. Veľké planéty
Planéty: Jupiter, Saturn, Uran a Neptún označujeme ako veľké. Sú tvorené plynom a kvapalinami a sú väčšie ako planéty terestrické. Pluto nepatrí ani do jednej skupiny planét.
Meteority
Malé kúsky kameňov pohybujúcich sa v slnečnej sústave nazývame meteority.

Keď sa tieto telieska dostanú do zemskej atmosféry, začnú horieť a vytvorí na oblohe jasná stopa zvaná meteor. Meteority dopadané označujeme ako meteority.
PLANETKY
Planétky sú telesá veľkosti podstatne menšie než planéty. Vznikli zo bieleho materiálu, z neho sa asi pred piatimi miliardami rokov vytvorila našu slnečná sústava. Presne ako planéty obiehajú i planétky okolo Slnka. Niektoré majú veľmi pretiahnuté obežné dráhy, ktoré im umožňujú hodne sa vzdialiť od Slnka. Ostatné obiehajú medzi planétami, väčšina sa ich pritom nedá v páse medzi Marsom a Jupiterom, ktorý nazývame pás asteroidov(planetek). Merkur
Merkur je zo všetkých planét našej slnečnej sústavy Slnku najbližšie. Obieha Slnko vo vzdialenosti približne 60 miliónov km.

Drobná planéta
V porovnaný s väčšinou planét slnečnej sústavy je Merkur malý. Jedine planéta Pluto je ešte menšia. Priemer Merkúru je 4878 km. Priemer Zeme je takmer trikrát väčší.

MEDZIPLANETÁRNE SONDY
Zatiaľ len jedna jediná medziplanetárna sonda smerovala k Merkúru. Bola to sonda Mariner 10, ktorá bola vypustená v roku 1973 v USA. Mariner 10 detailne zmapoval povrch Merkúru. Objavil, že planéta nemá vlastnú atmosféru, ani žiadnu vodu, takže by tam nemohol existovať život. Neúrodný, kamenitý povrch planéty je bohato pokrytý krátermi.

Horúci i Chladný Merkur je tak blízko k Slnku, že jeho teplota na dennej strane dosahuje až 427 stupňov Celzia, teda viac než štvornásobok variacej vody. Ale v noci teplota klesá až na –183 stupňov Celzia.
Niektoré kráteri na póloch Merkúru sú tak hlboké, že na ich dno nikdy slnečné lúče nedosiahnú, a preto sú extrémne chladné.
Pozorovanie Merkúru
Merkur môžeme na oblohe občas pozorovať hneď po západe alebo tesne pred východom Slnka. Nájdeme ho vždy nízko nad obzorom. Vyzerá ako biela, kľudne svietiaca hviezda. Vďaka jeho jasnosti môže byť pozorovaný i samým okom, ale najlepšieho uvidíme ďalekohľadom.
VENUŠA
Tato planéta je veľkosťou podobná Zemi. Obieha okolo Slnka vo vzdialenosti približne 110 miliónov km. Z jeho poväčšinou plochého povrchu vystupuje niekoľko oblastí, ktoré sa podobajú kontinentom na Zemi.