V západných krajinách je gregoriánsky kalendár používaný dodnes.
Pre ľudí žijúcich v dávnej minulosti bola dĺžka dňa a noci najkratšou známou prirodzenou periódou. Presnejšie členenie času sa objavilo okolo roku 4000 pred n.l., keď Egypťania deň rozdelili
na hodiny. Prvé zariadenie na meranie času boli slnečné hodiny. Skladali sa z tyče zapichnutej do zeme tak, aby vrhali tieň na plochu stupnice ako pohyb tieňa vrhaného tyčou. Poloha tieňa na stupnici udávala čas.

Moslimský kalendár má 354 alebo 355 v roku.
Židovský kalendár má rok, ktorého počet dní kolíše od 353 po 385.
Čínsky kalendár má 60-ročný cyklus.Naprie tomu,že bol v roku 1930 v Číne zakázaný, v niektorých oblastiach JV Ázie sa používa dodnes.

Voda, piesok a čas
Hlavnou nevýhodou slnečných hodín bolo to, že neukazovali čas v noci a ani cez deň, keď bolo zamračené.Tento problém bol vyriešený okolo roku 1500 pred n.l. vynájdením klepsydry - vodných hodín. Najjednoduchšou verziou klepsydry bola nádoba so stupnicou vyznačenou na jej boku a s malou dierkou na dne. Voda, ktorá bola naliata do nádoby, postupne odkvapkávala dierkou v dne. Výška hladiny na kalibrovanej stupnici udávala, koľko času už ubehlo od okamihu naplnenia nádoby.
Klepsydra bola neskôr zdokonalená tým, že voda z jednej nádoby stekávala do druhej nádoby, ktorá mala plavák, ten ukazoval na stupnici uplynutý čas.
Ďalšou konkurujúcou alternatívou slnečných hodín boli presýpacie hodiny. Zrnká piesku prepadávali z jednej nádobky do druhej cez úzke sklenené hrdlo. Čas, za ktorý všetky zrnká prepadli, bol stále rovnaký. Tento nemenný časový interval presýpacích hodín bol obvykle polhodinový alebo hodinový. Niektorí ľudia dnes používajú miniatúrnu verziu presýpacích hodín pri varení vajec.
Iným nástrojom, ktorý slúžil k určovaniu času, bola horiaca sviečka so zárezmi. Pri horení sa skracovala sviečka aj so zárezmi a podľa toho sa dalo rozpoznať, koľko hodín už uplynulo. Používanie sviečky bolo síce veľmi rozšírené, ale nebolo príliš presné, pretože kvalita knôtu a vosku i prievan veľmi ovplynovali rýchlosť horenia.
Mechanické hodiny
Prvé mechanické hodiny boli vyrobené v Európe okolo roku 1275, ale presný dátum a meno ich autora nepoznáme. Závažie visiace na lanku roztáčalo koleso a tým uvádzalo do chodu celý mechanizmus. Každú hodinu udrel mechanizmus do zvonu. Zanedlho boli hodiny vybavené aj ručičkou a ciferníkom, aby mohli ukazovať čas neustále.
Dôležitou časťou hodín je mechanizmus kroku. Skladá sa z krokového kolesa a kotvy. Úlohou krokového mechanizmu je zabezpečovať rovnomernú rýchlosť chodu prevodového mechanizmu hodín.