ČAS...
Pohyby Zeme a Mesiaca určujú dĺžku rokov, ročných období, mesiacov a dní. Kedysi bolo také delenie postačujúce k tomu, aby si ľudia mohli primerane usporiadať svoj život, ale v dnešnej dobe je presnejšie určovanie času pomocou hodín a hodiniek pre väčšinu z nás nepostrádateľné.


Jeden rok trvá, kým naša Zem jedenkrát obehne okolo Slnka. S tým, ako Zem obieha okolo Slnka, sa mení poloha hviezd na nočnej oblohe a na zemi sa striedajú rôzne ročné obdobia. Potom, ako bol odhalený súbeh cyklických zmien polohy hviezd na oblohe s cyklom ročných období, mohli ľudia začať prakticky využívať výsledky svojich pozorovaní nočnej oblohy. Napríklad objavenie určitej hviezdy na oblohe znamenalo, že je na poliach potreba zasiať, aby mohla vzísť nová úroda. Starí Egypťania vedeli, že každoročné povodne na Níle
začínajú skoro potom, ako sa nad horizontom objaví hviezda Sirius.


Fázy mesiaca


Mesiace sú označované podľa pravidelne sa opakujúcich zmien k vzhľadu Mesiaca. Mesiac sa pohybuje okolo Zeme a pritom sa pravidelne mení jeho vzhľad k oblohe. Periódu zmien Mesiaca delíme na štyri fázy. Tieto tvarové zmeny súvisia s tým, ako v priebehu lunárneho mesiaca dopadá slnečné svetlo pod rôznym uhlom na povrch Mesiaca. Ak dopadajú paprsky na odvrátenú stranu Mesiaca, Mesiac nevidno. Túto fázu voláme novolunie (nov). Po uplynutí polovičnej doby obehu mesiaca okolo Zeme nastáva spln. Celá zo zeme viditeľná časť mesiaca je natočená smerom k Slnku. Rimania založili svoj kalendár práve na týchto pravidelne sa opakujúcich premenách Mesiaca. Jeden mesiac pre nich znamenal dobu ukončenia jedného celého cyklu Mesiaca.

Dĺžka dňa je určená dobou točenia Zeme okolo svojej osi. Tento pohyb spôsobuje dojem, že Slnko vychádza a zapadá. Skutočná dĺžka roku však nie je 365 dní, ale asi 365 a štvrť dňa. Tento problém vyriešil Julius Ceasar roku 45 pred naším letopočtom tým, že zaviedol cyklus zostávajúci z troch rokov v dĺžke 365 dní a jedného priestupného roku v dĺžke 366 dní.

Gregoriánsky kalendár

Julliánsky kalendár fungoval pomerne dobre, ale po určitej dobe sa zistilo, že skutočný rok je o 11 minút kratší, ako sa pôvodne predpokladalo. Táto chyba bola opravená pápežom Gregorom,ktorý vydal nariadenie, že 5. september bude považovaný za 15. september. Keby túto korekciu neurobil, kalendár by sa oneskoroval oproti skutočným zmenám ročných období. Tiež ustanovil, že každý prvý rok storočia bude priestupný iba vtedy, ak bude deliteľný číslom 400.