Ak má zvyšok jadra hmotnosť v rozpätí jeden a pol až tri hmotnosti Slnka, začne sa zmršťovať do útlej, hustej neutrónovej hviezdy. Ak má podstatne vyššiu hmotnosť ako tri hmotnosti Slnka, zmršťuje sa až do štádia čiernej diery.
> Praktické poznámky <

Obrázok štruktúry hviezdneho obra

Neutrónové hviezdy a čierne diery

Neutrónové hviezdy a čierne diery sa formujú zo zvyškov jadier hviezd, ktoré explodovali ako supernovy. Ak má zvyšok jadra hmotnosť 1,5 až 3-násobne väčšiu ako hmotnosť Slnka, zmršťuje sa a vytvára neutrónovú hviezdu. Ak má toto jadro hmotnosť trojnásobne väčšiu ako hmotnosť Slnka, tiež sa zmršťuje, ale vytvára čiernu dieru. Pre neutrónové hviezdy je typické, že majú priemer len okolo 10 kilometrov a skladajú sa takmer výlučne zo subatómových častíc, nazývaných neutróny. Sú také husté, že čajová lyžička látky takejto hviezdy by mala hmotnosť asi miliardu ton. Neutrónové hviezdy pozorujeme ako pulzary. Nazývajú sa tak pre svoju rýchlu rotáciu a vyžarovanie dvoch zväzkov rádiových vĺn, ktoré putujú po oblohe a sú tetegované ako krátke pulzy. Čierne diery sú charakteristické extrémne vysokou gravitáciou, ktorá je taká silná, že z nej nemôže uniknúť ani svetlo. Výsledkom toho je, že čierne diery sú neviditeľné. Môžeme ich však detegovať, ak sa v ich blízkosti nachádza hviezda - sprievodca. Gravitácia čiernej diery priťahuje plyn zo sprievodnej hviezdy, vytvára akrečný disk, ktorý špiráluje okolo čiernej diery vysokou rýchlosťou, zahrieva sa a emituje žiarenie. Nakoniec táto hmota došpiráluje za tzv. horizont udalostí (hranica čiernej diery), čím zmizne z viditeľnej oblasti vesmíru.