Prenikajú takmer cez všetky látky, cez ľahké lepšie než cez ťažké, no 1,5 mm hrubá olovená platňa už je takmer nepriepustná. Dva mesiace po Röntgenovom objave, robil francúzsky fyzik Henri Becquerel pokus, pri ktorom zabalil rôzne prvky do čiernych fotografických platní, aby zistil, či tieto látky môžu emitovať lúče. Ak prvok vyžaroval lúče, tie prenikli obalom a exponovali fotografickú platňu. Na svoje prekvapenie Becquerel objavil niekoľko prvkov, ako urán, ktoré emitovali energetické lúče bez akéhokoľvek energetického vstupu. Význam Becquerelových experimentov spočíva v objave, že v niektorých prírodných procesoch dochádza k vyžarovaniu energetických X-lúčov. To naznačovalo, že niektoré prvky sú prirodzene nestabilné, pretože spontánne uvoľňujú rôzne formy energie. Toto uvoľňovanie energetických častíc /ako X-lúče/ z rozpadu nestabilných atómov sa nazýva rádioaktivita. Francúzski fyzici Pierre a Marie Curie urobili veľa na poli výskumu rádioaktivity. Po niekoľkých rokoch štúdia identifikovali niekoľko odlišných typov častíc - produktov rádioaktívnych procesov /žiarenie/. Tri odlišné typy žiarenia boli pomenované podľa troch písmen gréckej abecedy: alfa, beta a gama. Tieto tri formy žiarenia môžu byť oddelené magnetickým poľom, pretože kladne nabité alfa častice sa zakrivujú jedným smerom, záporné beta častice opačným a neutrálne gama žiarenie sa nezakrivuje.
Tieto odlišné druhy žiarenia tvoriace rádioaktívny proces sú tvorené: alfa častice sú jadrá hélia /2p, 2n/, beta častice sú rýchle elektróny a gama žiarenie je prúd fotónov. "X-lúče", "viditeľné svetlo", "rádiové vlny", atď. sú všetko fotóny s rozličnými energiami. Gama žiarenie odpovedá vysokoenergetickým fotónom. Alfa častice možno zastaviť hárkom papiera, beta častice hliníkom a gama žiarenie blokom olova. Pretože gama žiarenie môže veľmi ľahko preniknúť do materiálu a má schopnosť rušiť chemické väzby, je to práve gama žiarenie, ktoré je zdrojom najväčšieho nebezpečia pri práci s rádioaktívnymi materiálmi /žiaľ, vedcom trvalo veľa rokov, kým si uvedomili nebezpečenstvá rádioaktivity.../. Naproti tomu sa v rozumnej miere o určitej intenzite toto žiarenie dá veľmi dobre využiť. Či už v priemysle na kontrolu odliatkov prežarovaním a skúmaním štruktúry, resp. usporiadania atómov v kryštáloch, alebo v medicíne na určovanie diagnózy a ožarovanie onkologických chorých pacientov.
No i keď jednotlivé odvetvia zaoberajúce sa röntgenovým žiarením patria v súčasnosti k tým najrýchlejšie napredujúcim, ťažko by som dokázal odhadnúť jeho mieru využitia v nasledujúcej budúcnosti.