referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Röntgenka, história a stavba
Dátum pridania: 03.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: hrubatko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 566
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.8
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 9m 40s
Pomalé čítanie: 14m 30s
 
Röntgenka


Röntgenka je prístroj slúžiaci k premene elektrickej energie na rtg žiarenie. Podľa ich použitia rozdelíme na :

- Terapeutické ( liečebné )
- Diagnostické
- Technické ( kontrola materiálov )


Stavba röntgenky


Röntgenka je sklenená, vákuovaná trubica, ktorá obsahuje dva elektródy – katódu a anódu. Sklo tvoriaci obal v mieste, kde vystupuje primárny zväzok žiarenia sa nazýva výstupný okienko röntgenky. Katóda

Je vlákno z wolframu. Je používaná, lebo je mechanicky stály a má vysoký bod tavenia. Rozžeravené vlákno katódy emituje elektróny ( termoemisia ). Množstvo emitovaných elektrónov závisí od teploty vlákna. Okolo katódy je fokusačná miska, ktorá nasmeruje elektróny na anódu. Jeho polarita je taká istá ako majú emitované elektróny. Dnešné röntgenky majú dve katódové vlákna alebo jedno rozdelené. Bežne má katódové vlákno tvar špirály. Prvá špirála je dlhšia a druhá kratšia. Po rozžeravení jedného zo špirál a po zapojení vysokého napätia medzi katódou a anódou dopadne lúč elektrónov na anódu. Pri zapojení kratšieho špirála dopadnú elektróny na menší priestor, ako pri zapojení dlhšieho špirála. Pred zapojením vysokého napätia musí byť katóda rozžeravená na správnu teplotu. Keď je elektrické pole medzi katódou a anódou dostatočne silné, dostanú sa všetky emitované elektróny na anódu. V tom prípade prúd na röntgenke je nezávislý na vysokom napätí.


Anóda

Je elektróda, kde vzniká rtg. žiarenie. Miesto, kam dopadajú elektróny a vniká žiarenie, sa nazýva termické ohnisko. Uhol sklonu pevnej anódy jed 19°. Čím je uhol sklonu dopadového ohniska menší, tím je menší i vrcholový uhol zväzku žiarenia, ktorí vystupuje z anódy. Čím je väčšie dopadové ohnisko, tím ju môžeme viacej zaťažiť elektrónovým prúdom. Rádiodiagnostika potrebuje, aby sme mohli malé ohnisko zaťažiť čo najväčšou energiou v čom najkratšom čase. Na anóde vzniká počas vyšetrenia teplota 2000 aj viac stupňov. Preto je dôležité, aby anóda bola z kovu, ktorá má vysoký bod tavenia. Taký je wolfram ( b.t.3 308°C ). röntgenka s pevnou anódou


Pevná anóda

Dovoľuje len malé zaťaženie ohniska, preto sa dnes používa len v stomatologických röntgenkách alebo v prenosných prístrojoch. Anóda je z medi, na strane ktorá je otočená ku katóde je zošikmená o 19°, a do zošikmenej plochy je vložená wolframová doštička , ktorá slúži ako dopadové ohnisko. Zadný koniec medeného bloku je vyvedená z röntgenky a je napojená na chladenie.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: - Rádiologická fyzika, AVICENUM-Zdravotnické nakladatelství, 1984, - Konstrukce a údržba rtg zařízení, AVICENUM-Zdravotnické nakladatelství, 1975, - Školský lexikón, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1992, - Ľudia, ktorí zmenili svet, Mladé letá, Bratislava 1996, - INTERNET
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.