Na anódovej strane je vo vnútri krytu stator indukčného motora, ktorý otáča anódu. Prístup do krytu je z bokov. Z jednej strany je od bočného krytu membrána, ktorá sa pri zohriatí oleja môže vyklenúť vonkajším smerom. S membránou je spojený poistný stýkač, ktorí pri veľkom vzostupe teploty vypne prístroj a nedovolí exponovať.





Kryt má tieto hlavné účely:

- Zachytiť vedľajšie žiarenie
- Ochrana pred úrazom elektrickým prúdom
- Zväčšenie výkonu a zmenšenie rozmerov
- Ochrana röntgenky pred mechanickým poškodením



kryt röntgenky


Vysokonapäťové káble

Spojujú napájací zdroj a röntgenku. Uprostred kabelu je jadro tvorené zdvojeným vodičom vysokého napätia, ktorý je oddelený izolačnou vrstvou od dvojitého vodiča pre rozžeravenie röntgenky. Prierez vodičom je určený maximálnym napätím a prúdom, ktorý ním prechádzajú. Okolo vodiča je silná izolačná vrstva, väčšinou izolačná guma a na vonkajšej strane jemné medené pletivo. To tvorí ochranu pred vysokým napätím a je uzemnený. Povrch kabelu je z gumy, alebo umelej hmoty, aby bolo možno kábel očistiť. Röntgenka s krytom, vysokonapäťové kabely a rtg prístroj tvorí rtg súpravu. História röntgenky

Wilhelm Conrad Röntgen – Narodil sa v roku 1845 v Lennepe, neďaleko Düseldorfu v rodine podnikateľa a obchodníka. Detské roky prežil v Holandsku. V roku 1868 skončil štúdium strojného inžinierstva na Vysokej škole technickej v Zürichu. V roku 1879 prešiel ako profesor fyziky a riaditeľ fyzikálneho ústavu na univerzitu v Giessene a v roku 1885 na univerzitu vo Würzburgu. V roku 1900 prijal pozvanie na Mníchovskú univerzitu, kde pôsobil dvadsať rokov. W.C. Röntgen urobil mnoho experimentálnych výskumom v rôznych oblastiach fyziky. Najväčší objav urobil ako rektor Würtzburgskej univerzity 8.11.1895. Do katódy hruškovitého tvaru viedol z jednej strany katódový drôt, ústiaci do malého dutého zrkadla. Anóda bola umiestnená bokom na skle. Z dôvodov, ktoré si ani sám nevedel vysvetliť, zabalil trubicu do čierneho papiera a potom zapol Ruhmkorffov induktor s vysokým napätím. Prúd elektrónov, koncentrovaný dutým zrkadlom, začal žiariť proti dnu trubice. V tom okamihu zažiarilo neďaleko položené lepenkové tienidlo natreté špeciálnou hmotou akoby samo od seba zelenkastým svetlom. Že to neboli katódové lúče, vedel Röntgen celkom presne, pretože tie nedokázali preniknúť ani len sklenou stenou. Nemohlo to byť ani viditeľne svetlo, nakoľko to by bolo zadržané papierovým tesnením.