Objavenie röntgenovým lúčov Wilhelmom Conradom Röntgenom dňa 8.11. 1895 vytvorilo predpoklady pre zrod dvoch medicínskych odborov – röntgendiagnostika a röntgenterapia. Záleží to od použitia röntgenky, ktorá slúži k premene elektrickej energie na röntgenové žiarenie.


Röntgenka


Stavba röntgenky


Röntgenka je sklenená, vákuovaná trubica, ktorá obsahuje dve elektródy – katódu a anódu. Sklo tvoriaci obal v mieste, kde vystupuje primárny zväzok žiarenia sa nazýva výstupné okienko röntgenky. Katóda

Je vlákno z wolfrámu, ktorý je používaný pre jeho mechanickú stálosť a má vysoký bod tavenia. Rozžeravené vlákno katódy emituje elektróny ( termoemisia ). Množstvo emitovaných elektrónov závisí od teploty vlákna. Okolo katódy je fokusačná miska, ktorá nasmeruje elektróny na anódu. Jeho polarita je taká istá ako majú emitované elektróny. Dnešné röntgenky majú dve katódové vlákna alebo jedno rozdelené. Bežne má katódové vlákno tvar špirály. Prvá špirála je dlhšia a druhá kratšia. Po rozžeravení jednej zo špirál a po zapojení vysokého napätia medzi katódou a anódou dopadne lúč elektrónov na anódu. Pri zapojení kratšej špirály dopadnú elektróny na menší priestor, ako pri zapojení dlhšej špirály. Pred zapojením vysokého napätia musí byť katóda rozžeravená na správnu teplotu. Keď je elektrické pole medzi katódou a anódou dostatočne silné, dostanú sa všetky emitované elektróny na anódu. V tom prípade prúd na röntgenke je nezávislý na vysokom napätí.


Anóda

Je elektróda na ktorej dochádza k vzniku röntgenového žiarenia. Miesto, kam dopadajú elektróny a vniká žiarenie, sa nazýva termické ohnisko. Uhol sklonu pevnej anódy je 19°. Čím je uhol sklonu dopadového ohniska menší, tým je menší i vrcholový uhol zväzku žiarenia, ktorí vystupuje z anódy. Čím je väčšie dopadové ohnisko, tým ju môžeme viacej zaťažiť elektrónovým prúdom. Röntgendiagnostika potrebuje, aby sme mohli malé ohnisko zaťažiť čo najväčšou energiou v čom najkratšom čase. Na anóde vzniká počas vyšetrenia teplota 2000 aj viac stupňov. Preto je dôležité, aby anóda bola z kovu, ktorá má vysoký bod tavenia. Taký je wolfrám ( b.t.3 308°C ). Kvalita röntgenového žiarenia:

veľmi mäkke ž. do 20kV
mäkke ž. 20 – 60kV
stredné ž. 60 – 150kV
tvrdé ž. 150 – 400kV
veľmi tvrdé ž. nad 400kV


Röntgendiagnostika

Zaradila sa medzi tzv. plošné diagnostické zobrazovacie systémy.