Atómová vojna už nie je taká nebezpečná po období studenej vojny ako napríklad atómová elektráreň, v ktorej vznikne požiar. Určité riziko prináša aj mierové využitie atómovej energie. Aj keď atómové elektrárne a jadrové zariadenia patria z bezpečnostného hľadiska k najprísnejšie sledovaným, nie je možné ani u nich ako u každého technického diela vylúčiť možnosť zlyhania, technickú poruchu či ľudský omyl. Na jednej strane je treba vidieť, že atómové elektrárne predstavujú dnes alternatívny zdroj energie, ktorý umožní ľudstvu riešiť krízu spôsobenú postupným vyčerpávaním fosílnych palív. Za normálnej prevádzky je atómová elektráreň nielen pomerne bezpečné zariadenie, ale aj omnoho menej ohrozuje prírodné prostredie, ako uholné elektrárne, pri ktorých vznikajú haldy uhlia. Niektoré krajiny, ako napríklad Francúzsko a Belgicko, ktoré vyrábajú takmer tri štvrtiny výroby elektrickej energie práve z atómových elektrární a ich skúsenosti jasne ukazujú na prednosti tohoto spôsobu získavania energie. Na druhej strane počas prevádzky stoviek atómových reaktorov na celom svete, výskumných aj energetických, došlo k množstvu drobných aj väčších porúch a v niektorých prípadoch aj k úniku rádioaktívnych látok do okolitého prostredia. K najväčším haváriám atómových elektrární patrí známa porucha na americkej elektrárni v Harrisburgu v roku 1979 a na ukrajinskej elektrárni v Černobyle. V obidvoch prípadoch došlo k havárii v dôsledku vonkajšieho zásahu do prevádzky elektrárne, ako zlyhanie technického i ľudského faktoru a zhodou niekoľko málo pravdepodobných, a preto neočakávaných udalostí. Na medzinárodnom stretnutí o atómovej bezpečnosti vo Viedni 25. augusta 1986 podala sovietska delegácia tieto informácie o Černobyle : dňa 25. apríla 1986 začali pracovníci černobyľskej elektrárne znižovať výkon reaktoru typu RBMK za účelom vyskúšať jeden z bezpečnostných systémov. Následkom chybnej manipulácie sa prehriala chladiaca voda a nastali dva výbuchy, ktoré vyniesli rádioaktívne látky do výšky 1200 metrov. Hlavné zdroje žiarenia boli zablokované do 6. mája. Za toto obdobie sa dostalo do prostredia asi 50 mil. Curie rádioaktivity, z toho asi polovica sa dostala do vzdialenosti 30 km od Černobyľu. Z mesta Pripiať bolo evakuovaných 45 tisíc obyvateľov, z ohrozenej oblasti celkom 135 tisíc obyvateľov. U týchto ľudí sa predpokladá zvýšená úmrtnosť na leukémiu atď. Uvedené havárie sú pre ľudstvo dôvodom, ktoré nútia k vážnemu zamysleniu sa.