Dostala meno Pluto – podľa vládcu podsvetia a aj podľa prvých písmen mena spomínaného P. Lowella. Lenže po desaťročiach pozorovaní a meraní sa ukázalo, že objavená planéta má priemer len 2300 km a je tak príliš malá na to, aby mohla ovplyvňovať obežnú dráhu Neptúnu. To znamená, že za Plutom by sa mala nachádzať ešte nejaká ďalšia (väčšia) planéta, ktorá spôsobuje takéto odchýlky. Vznikli špekulácie o tzv. planéte X – až kým v rámci misie Voyager nezískali vedci podrobné informácie o Neptúne. Ukázalo sa, že astronómovia celé desaťročia pri svojich výpočtoch vychádzali z nesprávnych predpokladov hmotnosti Neptúnu. Neptún teda obiehal okolo Slnka tak, ako mal, nemal žiadne výrazné odchýlky a tým pádom bol objav Pluta vyslovenou náhodou a žiadna desiata planéta neexistuje. Pluto zatiaľ nepreskúmala žiadna sonda
Pluto je jedinou planétou Slnečnej sústavy, ktorú zatiaľ nepreskúmala žiadna sonda. Preto o ňom vieme pomerne málo a fotografie, ktoré máme k dispozícii, sú len veľmi neostré. Vieme, že má atmosféru a na jeho povrchu sa nachádza voda, metán a čpavok vo forme ľadu. Pluto (spolu so svojím mesiacom Charonom) obieha okolo Slnka po veľmi excentrickej dráhe raz za 248 rokov. V súčasnosti sa Pluto od Slnka vzďaľuje a teplota na jeho povrchu sa stále znižuje. To vedie k zamŕzaniu atmosféry. Ak by sa podarilo v roku 2006 vyslať sondu k Plutu, tá by tam dorazila niekedy okolo roku 2016 a mohla by ešte čo-to z atmosféry pozorovať. Ak sa však štart sondy do tohto dátumu nepodarí, ďalší vhodný termín bude v roku 2030 (kvôli pozícii Jupitera, ktorého gravitácia sa využíva na „pohon“ sondy), vtedy však bude Pluto spoľahlivo úplne zamrznuté. K Slnku sa opäť priblíži až v roku 2237.