Kde sa končí Slnečná sústava?

Americkí astronómovia objavili 1,6 miliardy kilometrov za Plutom objekt s priemerom 1280 kilometrov. Objav potvrdili zábery z Hubbleovho teleskopu. Objekt dostal meno Quaoar podľa boha stvorenia v mytológii kalifornského indiánskeho kmeňa Tongva. Quaoar obehne okolo Slnka raz za 288 rokov, má desatinový priemer oproti Zemi a asi polovičný v porovnaní s Plutom. Ide o najväčšie teleso, aké vedci v Slnečnej sústave objavili od objavenia Pluta v roku 1930. Michael Brown a Chadwick Trujillo z Kalifornského inštitútu technológie objavili tento objekt v tzv. Kuiperovom páse. Ide o kusy skál a ľadu, ktoré obiehajú okolo Slnka za Neptúnom (tzv. transneptúnske objekty). Podľa vedcov ide o zvyšok materiálu, z ktorého sa pred piatimi miliardami rokov tvorila Slnečná sústava. V Kuiperovom páse sa podľa astronómov nachádzajú státisíce rôznych objektov. Vedci sú presvedčení, že medzi nimi je aj veľa takých, ktoré sú veľké ako samotné Pluto. Koľko je planét: osem či deväť?
V súvislosti s tým sa stále častejšie objavujú hlasy, aby sa na školách prestalo hovoriť, že Slnečná sústava má deväť planét. Pluto dnes astronómovia nepovažujú za planétu rovnocennú s ostatnými, ale skôr za veľký asteroid či kométu. Podľa všetkého ide len o veľký objekt zo spomínaného Kuiperovho pásu. Presnejšie by teda bolo žiakom hovoriť o ôsmich planétach a Kuiperovom páse. „Keby sme Pluto objavili dnes a vedeli by sme o Kuiperovom páse, vôbec by nás nenapadlo, aby sme ho považovali za planétu,“ domnieva sa Michael Brown. Objav Pluta bol výsledkom náhod a chýb
Ôsma planéta – Neptún – bola v r. 1846 objavená na základe nepravidelností obehu siedmej planéty (Urán). Newtonove zákony viedli k predpokladu, že za to môže nejaký veľký objekt. To sa potvrdilo objavom Neptúnu. Keď v druhej polovici 19. storočia astronómovia vypočítali predpokladanú dráhu Neptúnu, skutočné pozorovania sa od týchto výpočtov líšili. Vysvetlením mohlo byť rovnaký dôvod, aký viedol k objavu Neptúnu: za Neptúnom sa nachádzala ďalšia planéta, ktorá svojou gravitáciou spôsobovala spomínané odchýlky. Astronómovia sa pustili do prehľadávania oblohy. Azda najväčší kus práce odviedol Percival Lowell, ktorý celé roky fotografoval oblohu a skúmal fotografie, aby na nich našiel neznámu deviatu planétu. Po jeho smrti pokračoval v začatej práci V. M. Slipher a za pomocníka si vybral 23-ročného nadšenca astronómie Clyda W. Tombaugha. A tomu sa na začiatku roku 1930 podarilo na fotografiách nájsť hľadanú planétu.

Dostala meno Pluto – podľa vládcu podsvetia a aj podľa prvých písmen mena spomínaného P. Lowella. Lenže po desaťročiach pozorovaní a meraní sa ukázalo, že objavená planéta má priemer len 2300 km a je tak príliš malá na to, aby mohla ovplyvňovať obežnú dráhu Neptúnu. To znamená, že za Plutom by sa mala nachádzať ešte nejaká ďalšia (väčšia) planéta, ktorá spôsobuje takéto odchýlky. Vznikli špekulácie o tzv. planéte X – až kým v rámci misie Voyager nezískali vedci podrobné informácie o Neptúne. Ukázalo sa, že astronómovia celé desaťročia pri svojich výpočtoch vychádzali z nesprávnych predpokladov hmotnosti Neptúnu. Neptún teda obiehal okolo Slnka tak, ako mal, nemal žiadne výrazné odchýlky a tým pádom bol objav Pluta vyslovenou náhodou a žiadna desiata planéta neexistuje. Pluto zatiaľ nepreskúmala žiadna sonda
Pluto je jedinou planétou Slnečnej sústavy, ktorú zatiaľ nepreskúmala žiadna sonda. Preto o ňom vieme pomerne málo a fotografie, ktoré máme k dispozícii, sú len veľmi neostré. Vieme, že má atmosféru a na jeho povrchu sa nachádza voda, metán a čpavok vo forme ľadu. Pluto (spolu so svojím mesiacom Charonom) obieha okolo Slnka po veľmi excentrickej dráhe raz za 248 rokov. V súčasnosti sa Pluto od Slnka vzďaľuje a teplota na jeho povrchu sa stále znižuje. To vedie k zamŕzaniu atmosféry. Ak by sa podarilo v roku 2006 vyslať sondu k Plutu, tá by tam dorazila niekedy okolo roku 2016 a mohla by ešte čo-to z atmosféry pozorovať. Ak sa však štart sondy do tohto dátumu nepodarí, ďalší vhodný termín bude v roku 2030 (kvôli pozícii Jupitera, ktorého gravitácia sa využíva na „pohon“ sondy), vtedy však bude Pluto spoľahlivo úplne zamrznuté. K Slnku sa opäť priblíži až v roku 2237.