Lenže v tej dobe ešte žiadny americký kozmonaut sa nedostal do kozmu a nebolo teda jasné, či človek bude chopný previesť také zložité pilotážne operácie ako spojenie konštrukčných prvkov vo vesmíre. Dva suborbitálne a šesť orbitálnych letov projektu MERCURY dokázalo , že áno, človek može žiť a pracovať v bestiažovom stave. A tak sa práce na APOLL-e mohli rozbehnúť na plné obrátky. Za výrobcu kozmickej lode bol vybraný koncern North American Aviation. Firma Rocketdyne mala dodať motory. Ale ešte v tom čase sa nevedelo o stratégii letu. Vtedy všetkých šokoval mladý inžinier M. Hobolt, ktorý navrhol použiť metodu "výsadkového člnu". Jej priníp bol v tom, že časť lode obiehala okolo Mesiaca a časť zostúpila na povrch. Na odskúšanie tejto metody poslúžili lety GEMINY. Dalšou firmou angažovanou v APOLLE bola Grumman aerospace. Tá mala ten podivuhodný čln navrhnúť a vyrobiť. Ten dostal meno LM - Lunar Module. Materská lod sa delila ešte na dve časti a to na veliteľský modul CM - Command Module a služobný bodul SM – Service Module (tu boli uložené všetký zdroje energie a paliva) Koncom roku 1966 bolo všetko pripravené na oskúšanie CM a SM vo vesmíre. Na to slúžili dva bezpilotné štarty Saturnu 1, neskor označené ako APOLLO 2 a 3.



APOLLO 1


Bol to prvý pilotovaný let. Bol stanovený na február 1967 a dotyčnými kozmonautami boli: Virgil I. Grissom Edward H. White a Roger B. Chafee. Simulované štarty Saturnu 1 dopadli dobre, ale pár minút pred ostrím štartom sa ozval astronaut Chafee:" Máme v lodi ohen!" White sa znažil otvoriť poklop, ale na to je potrebné 1,5 min. Potom nasledovali výkriky a posledné slova zneli: "Dostante nás odtiaľto!" Potom už len inerciálne plošiny (ktoré pridržiavajú raketu a sledújú nežiadúce vibrácie) zachytili chvenie od pohybov kozmonautov. Vo veliteľskej sekcii sa ohen rozmáhal veľmi rýchlo a následkom toho bolo roztrhnutie plášťa. Tak sa celé APOLLO 1 zahalilo dymom. Musel to byť smutný pohľad pre všetkých, čo to videli. Technici už našli len zhorené telá astronautov. O štvrť roku neskor zomiera v Sojuze 1 kozmonaut Vladimir Komarov. Vesmír si začal vyberať krutú dan a ukázalo sa, že cesta nebude až taká ľahká, ako sa zdalo po prvých úspechoch. S týmto letom ma spája jedna príhoda Ked som vypúšťal model Apolla 1 postihol ma taký istý osud - raketa zhorela. Zeby to meno Apollo 1 bolo nejakým sposobom zakliate?



APOLLO 4


Tu sa prvý krát použil nosič Saturn 5(výška - 111m, hmotnosť 2700t). Startovalo sa z rampy 39 A (odtiaľ teraz bežne štartujú raketoplány) Let sledovala vo vesmíre družica Vanguard. Lod spravila pár okruhov, pričom vyskúšala všetky operácie vrátane oddelenia a spojenia jednotlivých častí.