Apollo - cesta na mesiac
Tažko uveriť, že od prvého pristátia človeka na Mesiaci ubehlo už 30 rokov. Myšlienku o dosiahnutí toho, že človek pristane na Mesiaci vyslovil prezident USA J. F. Kennedy v máji 1961, avšak korene tohto programu siahajú omnoho spať do minulosti. Projekt vznikol v čase rivality americkej demokracie a ruskej diktatúry a dostal meno APOLLO.
Film a literatúra :
Medzi najstaršie ľudské sny patrí túžba vzlietnuť ku hviezdam, teda aspon dostať sa na Mesiac a najbližšie planéty. Luna vrtala v hlavách už starovekým filozofom. O nej rozmýšľal už Galileo Galiei, alebo Ján Kepler. O cestách na Mesiac si možeme prečítať v roznych dielach, ako: Cyrano de Bergerac- Cesta na Mesiac, Daniel Defoe - Konsolidátor, Fontenelle - Rozpravy o mnohosti svetov, Jules Verne - Cesta na Mesiac. Práve v posledne menovanej knihe už bola použitá aj technika, a nielen labute a iné zvieratá. Taktiež lety na Mesiac sa stali témov roznych filmov, napr. v roku 1902 bol natočený podľa Verneovho diela rovnomenný film, alebo v roku 1995 APOLLO 13, ale asi najvačšiu hodnotu má veľdielo z roku 1968 režiséra Stanleyho Kubricka - 2001 - - vesmírna odysea.
Prípravy:
19. storočie už umožnovalo aj konať a nielen snívať. Významnými objavmi prispel Rus Konstantin Ciolkovskij(1857-1953). Za otca modernej kozmonautiky je ale pokladaný Robert Hutchings Goddard, ktorý 16. marca 1926 vystrelil prvú raketu moderného typu. Po príchode 1. a 2. svetovej vojny sa ale zdalo, že výskumy a vývoje budú prerušené, ale opak bol pravdou. Zatiaľ čo v Sovietskom zvaze vznikali na raketovom princípe slávne "kaťuše", v Nemecku sa konštruovali za prispenia génia Wernera von Brauna (1912-1977) hrozostrašné rakety V-2. Po vojne odišiel W.v.Braun do Ameriky, kde sa angažoval a stal sa základom americkej kozmonautiky. Teraz sa už boj medzi Amerikou a ZSSR v oblasti dobývania kozmu mohol začať. Ako prvý, dosiahli úspech Rusi, ked vypustili 1. družicu Sputnik 1 dna 4. Oktobra 1957. Bola to guľa o priemere 58 cm,a po stranách ma štyri plutvovité antény dlhé 240 a 260cm. Jej hmotnosť bola iba 83,6 kg. Ulohou tejto družice bolo iba jedno a to dať o sebe vedieť. Toho istého roku nasledovala ešte družica Sputnik 2 so psom Lajkou. Toto samozrejme zaskočilo Američanov, načo náčelník štábu letectva USA generál White povedal:"Ten, kto bude kontrolovať kozmický priestor, bude kontrolovať aj celú zem." O rok neskor vypustili Američania prvú družicu Explorer 1 a vtedajší prezident Dwight D.
Eisenhower založil NASA a súčasne zvýšil dotácie na kozmonautiku.( vtedy to bolo vyše 5% HDP, teraz je to podľa posledných správ necelé 1%) Avšak bol to opať Sovietský zvaz, ktorý vypustil družicu k mesiacu - Luna 1 (1959). Tieto úspechy boli vykupované samozrejme tragédiami. Tieto boli často veľmi tragické a prísne utajované. Napríklad ešte dnes nevieme okolnosti prípadu z 20. februára 1960, ked pri skúškach rakety R-16 zahynulo 160 prihliadajúcich. Alebo tri týždne pred prvým letom Gagarina zahynul Valentin Bondarenko, ale okolnosti jeho smrti boli zverejnené až o 25 rokov neskor, teda v r 1986. To ale nebránilo Rusku, aby vytýčilo aj tretí medzník. A bolo to 12. Apríla 1961, ked sa do vesmíru dostal prvý človek - Jurij Gagarin na lodi Vostok 1. Ako bolo vtedy zvykom, oslavy v komunistických krajinách nemali konca kraja. Preto si ľudia už mysleli, že zachvíľu ľudia budú stáť na Mesiaci. Lenže nebola vyriešená jedna otázka, či tí ľudia budú hovoriť rusky, alebo anglicky. Američania už nemohli dlho čakať a spustili program MERCURY. Ako prvý z neho sa dostal do kozmu John H. Glenn (ten mal to šťastie a do kozmu letel ešte raz a to v roku 1998 v raketopláne Discovery) na lodi Friendship 7.(20. február 1962) V roku 1960 nastúpil do Bieloho domu John Fitzerrald Kennedy, ktorého vláda podporovala kozmický program v plnej miere. Rusi vyhlasovali, že na Mesiaci budú prví oni. Mali nato aj predpoklady. Ved mali lode ako Voschod 1 ale hlavne Voschod 2 ( z neho v r 1964 vystúpil Alexej Leonov do voľného kozmického priestoru. O dva roky neskor pristála na mesiaci sonda Luna 9. Napriek veľkému počtu úspechov neboli Rusi prvými ľudmi na Mesiaci. Zaslúžili sa o to nezhody medzi hlavnými konštruktérmi : S. Koroljovom a V. Celomenejem. Z toho ale ťažili Američania a vypustili sondy na prieskum Mesiaca SURVEYOR a LUNAR ORBITER. Zo záverov ich misií vyplynulo, že človek bez obáv može vstúpiť na Mesiac.
APOLLO:
NASA začala pracovať na projekte cesty na Mesiac už omnoho skor ako politici na najvyššej úrovni udelili tomuto projektu prívlastok - Národný prestížny projekt prvoradého významu. Veľkým propagátorom myšlienky cesty na Mesiac bol už spomínaný W. v. Braun. Ten prešiel do NASA po jej založení z armády USA. V NASA mohol naplno rovíjať svoj talent. Tu sa rysovali obrovské rakety, pre ktoré nemala armáda pochopenie ani použitie. A tak postupne vznikali v jeho kancelárii štúdie nosných rakiet - počnúc SATURN -om A-1, cez verzie B a C až po obriu NOVU. Plán letov bol taký, že jednotlivé dielce budú vynesené na orbit, kde sa z nich poskladá kozmická lod, ktorá poletí na Mesiac.
Lenže v tej dobe ešte žiadny americký kozmonaut sa nedostal do kozmu a nebolo teda jasné, či človek bude chopný previesť také zložité pilotážne operácie ako spojenie konštrukčných prvkov vo vesmíre. Dva suborbitálne a šesť orbitálnych letov projektu MERCURY dokázalo , že áno, človek može žiť a pracovať v bestiažovom stave. A tak sa práce na APOLL-e mohli rozbehnúť na plné obrátky. Za výrobcu kozmickej lode bol vybraný koncern North American Aviation. Firma Rocketdyne mala dodať motory. Ale ešte v tom čase sa nevedelo o stratégii letu. Vtedy všetkých šokoval mladý inžinier M. Hobolt, ktorý navrhol použiť metodu "výsadkového člnu". Jej priníp bol v tom, že časť lode obiehala okolo Mesiaca a časť zostúpila na povrch. Na odskúšanie tejto metody poslúžili lety GEMINY. Dalšou firmou angažovanou v APOLLE bola Grumman aerospace. Tá mala ten podivuhodný čln navrhnúť a vyrobiť. Ten dostal meno LM - Lunar Module. Materská lod sa delila ešte na dve časti a to na veliteľský modul CM - Command Module a služobný bodul SM – Service Module (tu boli uložené všetký zdroje energie a paliva) Koncom roku 1966 bolo všetko pripravené na oskúšanie CM a SM vo vesmíre. Na to slúžili dva bezpilotné štarty Saturnu 1, neskor označené ako APOLLO 2 a 3.
APOLLO 1
Bol to prvý pilotovaný let. Bol stanovený na február 1967 a dotyčnými kozmonautami boli: Virgil I. Grissom Edward H. White a Roger B. Chafee. Simulované štarty Saturnu 1 dopadli dobre, ale pár minút pred ostrím štartom sa ozval astronaut Chafee:" Máme v lodi ohen!" White sa znažil otvoriť poklop, ale na to je potrebné 1,5 min. Potom nasledovali výkriky a posledné slova zneli: "Dostante nás odtiaľto!" Potom už len inerciálne plošiny (ktoré pridržiavajú raketu a sledújú nežiadúce vibrácie) zachytili chvenie od pohybov kozmonautov. Vo veliteľskej sekcii sa ohen rozmáhal veľmi rýchlo a následkom toho bolo roztrhnutie plášťa. Tak sa celé APOLLO 1 zahalilo dymom. Musel to byť smutný pohľad pre všetkých, čo to videli. Technici už našli len zhorené telá astronautov. O štvrť roku neskor zomiera v Sojuze 1 kozmonaut Vladimir Komarov. Vesmír si začal vyberať krutú dan a ukázalo sa, že cesta nebude až taká ľahká, ako sa zdalo po prvých úspechoch. S týmto letom ma spája jedna príhoda Ked som vypúšťal model Apolla 1 postihol ma taký istý osud - raketa zhorela. Zeby to meno Apollo 1 bolo nejakým sposobom zakliate?
APOLLO 4
Tu sa prvý krát použil nosič Saturn 5(výška - 111m, hmotnosť 2700t). Startovalo sa z rampy 39 A (odtiaľ teraz bežne štartujú raketoplány) Let sledovala vo vesmíre družica Vanguard. Lod spravila pár okruhov, pričom vyskúšala všetky operácie vrátane oddelenia a spojenia jednotlivých častí.
Taktiež sa vyskúšal návrat astronautov. Let skončil 6 km od lode USS Bermington.Technici označili let ako 100% úspech, iked sa tam vyskytlo 21 chýb.
APOLLO 5
Pri tomto lete sa použila osirelá raketa Saturn 1, ktorá mala poslúžiť trojici zhorených astronautov. Mala vyniesť modul LM a odskúšať ho vo vesmíre. Po skúškach sa modul ponechal osudu
APOLLO 6
Úlohou bolo otestovať raketu pri druhej kozmickej( tá je potrebná na let k Mesiacu). Tu sa už ale objavilo viac chýb a porúch ako pri prvom lete Saturnu 5(Apollo 4)ako prasknutá hadica, zvýšenie pulzného tlaku alebo samočinné odstavenie dvoch motorov. Nakoľko sa cieľ nepodarilo splniť, NASA sa rozhodla, že další let bude už pilotovaný.
APOLLO 8, APOLLO 9, APOLLO 10
Na konci roku 1968 sa APOLLO 8 vymanilo z obežnej dráhy zeme a desaťkrát obletelo Mesiac. V jej stopách išli tiež misie APOLLO 9 a APOLLO 10, ktoré nacvičovali základné úlohy pre návštevu Mesiaca. Cesta bola konečne pripravená.
APOLLO 11
W. v. Braun o tom povedal : " Doležitosti sa tento čin tovná okamžiku v evolúcii, ked sa vodný život prvý krát vyplazil na súš." V tejto misii sa predpokladalo už zosadnutie na Mesiaci. Prečo predpokladalo? Pretože astronauti mali pokračovať iba potiaľ, pokiaľ nenastanú nejaké komplikácie. LM APOLLa 11 dostal meno EAGLE, a kedže si NASA bola istá, že to už vyjde, na palube bolo nainštalované aj laboratorium EASEP ( Early Apollo Surface Experiment Package).Veliteľský modul dostal meno Columbia. Prípravy letu vyvrcholili 16. júla 1969 na rampe 39 A. Start prebehol hladko a najvačšia vedecko-techincká odysea 20.st sa mohla začať. O tri dni sa už modul nachádzal na obežnej dráhe okolo mesiaca. Technici museli rátať s tým, že ked sa modul dostane za odvrátenú časť Mesiaca, stratí sa signál, čo sa opakovalo každých 34 minút. 20 júla sa lod rozdelila na dve časti a to na EAGLE(modul, ktorý zostupuje) a COLUMBIA (modul , ktorý krúži okolo Mesiaca). 20 júla 1969, 20.17.43 UT - to bol ten čas, kedy človek prvýkrát zosadol na Mesiaci. Boli tam Armstrong a Aldrin, zatiaľ čo Collins bol na obežnej dráhe (hoci dostal presné súradnice, nepodarilo sa mu ich zahliadnúť). Miliony ľudí pri televíznych obrazovkách sledovali prvé kroky Armstronga Vtedy Neil vyslovil svoju pamatnú vetu:"Je to malý krok pre človeka, ale veľký krok pre ľudstvo." Povrch bol jemný a prašný, takže pohyb nerobil astronautom problémy.
Okrem iného tu umiestnili aj pamatnú plaketu, na ktorej bolo napísané: " Tu sa ľudia z planéty zem prvýkrát dotkli nohami Mesiaca. Júl L.P.1969. Prišli sme v mieri v mene celého ľudstva." Zatým nasledujú podpisy všetkých členov posádky Apolla 11. Po tom, čo vytýčili astronauti americkú zástavu na povrchu Mesiaca, osobne ( ale prostredníctvom ráda) im gratuloval prezident Nixon. Ostávalo im ešte umiestniť laboratorium na povrchu, ktoré sa skladalo z laseroveho kútového odrážača ( poslúžil na presné zmeranie vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom) a seizmometra ( zachytáva otrasy pody). Na druhý den vzlietli, spojili sa s Columbiou a po dva a pol dnoch cesty pristáli v dohľade USS Hornet.
APOLLO 12
Táto expedícia rozširovala úlohy tej predošlej. Miesto pristátia sa určilo pri sonde Surveyour 3. Veliteľský modul dostal meno Yankee Clipper a mesačný modul Interpid. Celá cesta prebiehala podľa plánu, výnimkou bol iba zásah blesku pár sekúnd po štarte. Na Mesiaci odobrali vzorky dornín, ako aj vzorky kabeláže zo sondy, ktorá tam pristála pred dvoma rokmi. Let sa skončil podobne ako predošlý - na lodi USS Hornet. Aké veľké bolo ale prekvapenie v NASA, ked prišli výsledky testov - V kábloch Surveyoru 3 sa našiel životashopný organizmus, čo potvrdzuje, že život v kozme je možný( potvrdzujú to aj testy úlomkov z kométy, nájdene v Arktíde, na ktorých sa našli živé baktérie).
APOLLO13
Už trinástka v názve neveštila nič dobré. Nikto vtedy netušil, že v jednej z kyslíkových nádrží je poškodenáizolácia a práve tu hrozí skrat a následne havária. Veliteľský modul dostal názov Odyssea a mesačný modul Aquarius. Celá dráma začala 330 250 km od Zeme, na obežnej dráhe Mesiaca. Najstrašnejšie na tom bolo, že sa od Zeme vzdaľovali rýchlosťou skoro 1km za sekundu (presne 993 m/s).Výbuch, ktorý nastal sposobil výpadok el. energie v celej lodi a tým klesla aj teplota v lodi na necelých 6 C. Odborníci na Zemi pracovali na simulátoroch a okamžite s kozmonautami si vymienali informácie. Spoločnou prácou sa im podarilo dostať ku Zemi. Let sa skončil po šiestich ťažkých dnoch pri USS Iwo Jim. K tomuto letu sa viaže rovnomenný , oscarom ocenený film s Tomom Hanksom v hlavnej úlohe.
APOLLO 14
Miesto pristátia "zdedili" po svojich predchodcoch. Saturn 5 nesúci Kitty Hawk(CM) a Antares(LM). Po piatich dnoch bezchybného letu sa astronauti nachádzali na Mesiaci. Premieru tu mala dvojkolka MET (zariadenie na princípe vozíka). S nou sa mali dostať ku kráteru Cone.
Paradoxom bolo, že hoci mali k dispozícii mapy s dvojmetrovými detailami, nastal problém s orientáciou.Let sa skončil po osmych dnoch pri USS New Orleans. Aké bolo ale prekvapenie kozmonautov, ked sa zistilo, že ich pri "slávnej prechádzke" delilo od cieľa púhych 20 m.
APOLLO 15
Tu sa použila už vylepšená konštrukcia nosnej rakety, čo umožnovalo do výbavy zahrnúť aj ľahký elektro mobil. Moduly dostaly názov Endeavour(CM) a Falcon. Start bol 26 júla 1971. Astronauti pristáli pri brázde Hadley a skúšali Rovera(elektromobil), kde na nom najazdili vyše 10 km. Ostatné dni sa venovali geologii. Apollo 15 pristálo 7. augusta pri USS Okinawa. Táto výprava dosiahla rýchlostný rekord pri pohybe na mesačnom povrchu - 12,5 km/h.
APOLLO 16
Let bol zahájený 16. apríla 1972. Po malých problémoch s motorom zosadol Orion na Mesiaci. Vo výške 114 m krúžil Casper. Ulohou bolo kompletné testovanie Rovera. Apollo 16 prostálo 27. apríla pri USS Ticonderoga.
Testy Rovera dostali prízvučné meno " Grand Prix " , pri ktorýchsa im podarilo prekonať aj rýchlostný rekord o 5 km/h, čo ale nevydržal jeden z blatníkov.
APOLLO 17
Bola to prvá výprava, ktorej sa zúčastnil aj vedecký pracovník- Harrison H. Schmitt, ale zároven aj posledná ,ktorá pristála na Mesiaci. Na Mesiac dorazili 11. decembra 1972, pri kotline Taurus-Littrow. Tu museli opraviť Rovera po predošlej výprave, ako aj pyrotechnikou simulovali "Mesiacotrasenie". Dr. Schmitt tu mal vedeckú prednášku, ktorá bola vysielaná na vedecké univerzity. Tak ako prvá výprava, aj posledná tu nechala pamatnú tabuľu, na ktorej bolo:" Na tomto mieste skončil prvý prieskum Mesiaca človekom v decembri L.P. 1972. Nech Mier, s ktorým sme prišli, sa odrazí v živote všetkých národov na Zemi." Tento ceremoniál sledovalo aj 39 mladých ľudí z roznych krajín vo vesmírnom stredisku. Dr. Schmitt zodvihol ešte mesačný kamen a povedal:" Tento kamen je zložený z úlomkov roznych hornín najroznejších tvarov, veľkostí a farieb. Všetky dohromady sú spojené v jeden celok, ktorý tu ležal, vlastne žil mierumilovným sposobom. Ked sa tento kamen ocitne na Zemi, radi by sme dali z neho po úlomku všetkým krajinám na svete ako symbol spolužitia a mieru do budúsnosti. Koniec programu Apollo znamená, že sa teraz dvere zatvárajú. Nádej budúcnosti však spočíva v mladých ľudoch, ktorí sa učia žiť a pracovať spoločne." Potom odparkovali Rover a nastúpili do Challengeru. Cernan ako posledný človek na mesačnom povrchu dodal:" Ked teraz robím posledné kroky na Mesiaci, dúfam, že nebudú posledné nadlho a že budúcnosť ukáže, že dnešný výboj ukul další osud ľudstva.
My opúšťame Taurus-Littrow v mieri, tak, ako sme sem prišli. Nech tý, čo sa sem vrátia, prídu v mieri a v pokoji pre celé ľudstvo. Nech má posádka Apolla 17 šťastnú cestu domov !". Prianie veliteľa sa splnilo a Apollo šťastne pristálo 19. decembra 1972 v Tichom oceáne pri USS Ticonderoga.
Na záver pripomeniem, že kapitán Cernan pochádza zo Slovenska, ktoré už párkrát navštívil.
Zoznam projektov na skúmanie Mesiaca:
Luna 2 14.9.1959 prvý zásah Mesiaca
Ranger 6 2.2.1964 neúspešný pokus
Ranger 7 31.7.1964 4308 snímok
Ranger 8 20.2.1965 7137 snímok
Ranger 9 24.3.1965 5814 snímok
Luna 5 12.5.1965 neúspešný pokus
Luna 7 7.10.1965 neúspešný pokus
Luna 8 6.12.1965 neúspešný pokus
Luna 9 3.2.1966 prvé makké pristátie
Surveyor 1 2.6.1966 11 147 snímok
Surveyor 2 23.9.1966 neúspešný pokus
Luna 13 24.12.1966 3 panaramaticke snímky*
Surveyor 3 20.4.1967 6300 snímkov*
Surveyor 4 17.7.1667 neúspešný pokus
Surveyor 5 11.9.1967 18 006 snímok*
Surveyor 6 10.11.1967 30 000 snímok*
Surveyor 7 10.1.1968 21 000 snímok*
Apollo 11 20.7.1969 Armstrong, Aldrin, Collins
Luna 15 21.7.1969 technická skúška
Apollo 12 19.11.1969 Conrad, Bean, Gordon
Luna 19 21.9.1970 odber vzoriek horniny
Luna 17 17.11.1970 Lunochod 1*
Apollo 14 5.2.1971 Shepard, Mitchell, Roosa
Apollo 15 30.7.1971 Scott, Irwin, Worden
Luna 18 11.9.1971 neúspešný pokus
Luna 20 21.2.1972 odber vzoriek horniny v horskej oblasti
Apollo 16 21.4.1972 Young, Duke, Mattingly
Apollo 17 11.12.1972 Cernan, Schmitt, Evans
Luna 21 15.1.1973 Lunochod 2
Luna 23 6.11.1974 neúspešný pokus
Luna 24 18.8.1976 automaticky odber hornín
* prieskum vlastností mesačného povrchu (pevnosť, chemické zloženie)
Záver
V dobe zlatého veku kozmonautiky, hlavne v šesťdesiatych rokoch nikoho ani vo sne nenapadlo, že pilotovaný prieskum Mesiaca skončí pre finančné dovody. Dnes je to už vyše 26 rokov, čo naposledy Eugene Cernan a Harrison Schmitt za sebou zavreli vstupné dvierka Apolla 17. V roku 1976 dopravila sonda Luna 24 posledné vzorky mesačného regolitu. Mesiac sa opať dostal do pozornosti, ked sonda Lunar prospector v roku 1999 objavila stopy ľadu na poloch. V čase 1959-1976 skúmalo Mesiac 54 kozmických sond a 9 pilotovaných expedícií. Od roku 1976 to bolo iba 5 sond. Mnohí si ešte dnes pamatajú, ako to bolo, ked Rusko vyslalo prvú družicu. Ten den bol skoro vymenovaný za štátny sviatok. Alebo prvé pristátie Američanov na Mesiaci. Sledovali to stovky milonov ľudí pri televíznych prijímačoch. A dnes ? Start raketoplánu dávajú mnohí do rovnosti so štartom lietadla. Počet letov výrazne ovplyvnili dotácie americkej vlády. Ani v Rusku to nevyzerá s kozmonautikou lepšie, ved už ani nemá začo zaplatiť prenájom a prevádzku Bajkonuru. Zo všetkých letov, ktoré smerovali k Mesiacu mi vyplynulo, že človek nie je neomylný, pretože nebola výprava, pri ktorej by nenastali nejaké problémy, menšie alebo vačšie. Ziaľbohu tieto malé chybičky ohrozovali ľudský život, ba v najhorších prípadoch si ho vynútili. V súčasnosti sa hovorí veľa o mesačných základnach, ale asi to bude iba hudba budúcnosti.
|
