Tažko uveriť, že od prvého pristátia človeka na Mesiaci ubehlo už 30 rokov. Myšlienku o dosiahnutí toho, že človek pristane na Mesiaci vyslovil prezident USA J. F. Kennedy v máji 1961, avšak korene tohto programu siahajú omnoho spať do minulosti. Projekt vznikol v čase rivality americkej demokracie a ruskej diktatúry a dostal meno APOLLO.

Film a literatúra :

Medzi najstaršie ľudské sny patrí túžba vzlietnuť ku hviezdam, teda aspon dostať sa na Mesiac a najbližšie planéty. Luna vrtala v hlavách už starovekým filozofom. O nej rozmýšľal už Galileo Galiei, alebo Ján Kepler. O cestách na Mesiac si možeme prečítať v roznych dielach, ako: Cyrano de Bergerac- Cesta na Mesiac, Daniel Defoe - Konsolidátor, Fontenelle - Rozpravy o mnohosti svetov, Jules Verne - Cesta na Mesiac. Práve v posledne menovanej knihe už bola použitá aj technika, a nielen labute a iné zvieratá. Taktiež lety na Mesiac sa stali témov roznych filmov, napr. v roku 1902 bol natočený podľa Verneovho diela rovnomenný film, alebo v roku 1995 APOLLO 13, ale asi najvačšiu hodnotu má veľdielo z roku 1968 režiséra Stanleyho Kubricka - 2001 - - vesmírna odysea.

Prípravy:

19. storočie už umožnovalo aj konať a nielen snívať. Významnými objavmi prispel Rus Konstantin Ciolkovskij(1857-1953). Za otca modernej kozmonautiky je ale pokladaný Robert Hutchings Goddard, ktorý 16. marca 1926 vystrelil prvú raketu moderného typu. Po príchode 1. a 2. svetovej vojny sa ale zdalo, že výskumy a vývoje budú prerušené, ale opak bol pravdou. Zatiaľ čo v Sovietskom zvaze vznikali na raketovom princípe slávne "kaťuše", v Nemecku sa konštruovali za prispenia génia Wernera von Brauna (1912-1977) hrozostrašné rakety V-2. Po vojne odišiel W.v.Braun do Ameriky, kde sa angažoval a stal sa základom americkej kozmonautiky. Teraz sa už boj medzi Amerikou a ZSSR v oblasti dobývania kozmu mohol začať. Ako prvý, dosiahli úspech Rusi, ked vypustili 1. družicu Sputnik 1 dna 4. Oktobra 1957. Bola to guľa o priemere 58 cm,a po stranách ma štyri plutvovité antény dlhé 240 a 260cm. Jej hmotnosť bola iba 83,6 kg. Ulohou tejto družice bolo iba jedno a to dať o sebe vedieť. Toho istého roku nasledovala ešte družica Sputnik 2 so psom Lajkou. Toto samozrejme zaskočilo Američanov, načo náčelník štábu letectva USA generál White povedal:"Ten, kto bude kontrolovať kozmický priestor, bude kontrolovať aj celú zem." O rok neskor vypustili Američania prvú družicu Explorer 1 a vtedajší prezident Dwight D.