Upratovacie firmy boli vybavené parnými vysávačmi, v špičkových holičských salónoch v mestách dokonca existovali aj parou poháňané masážne kefy k masírovaniu kože na hlave.
Väčšina ranných parných strojov bola založená na posuvnom pohybe piestu vo valcoch. Tento pohyb sa potom mohol prevádzať mechanicky na pohyb točivý. Obežné kolesá parnej turbíny sa otáčajú priamo silovým pôsobením pary.Začiatom 19.storočia niektorý vználezci experimentovali s parnými turbínami. Tie však v roku 1884 neboli dostatočne funkčné a výkonné. Prvú skutočne funkčnú turbínu vynašiel anglický inžinier Charles Parsons. Po niekolkých rokoch vylepšovania sa jeho turbíny využívali k pohonu lodí a geneátorov.




Premena energie: Parné motory a turbíny menia teplo na mechanickú energiu. V oboch prípadoch je teplom, ktoré získavame spalovaním paliva, privedená voda do varu, čim sa vytvorí para s 1600 krát väčším objemom. V piestových motoroch sa para rozťahuje vo valci a tím vytlačuje piest. V parných turbínach točí para vejárovitými rotormi. V obydvoch prípadoch stráca rozžínajúca para svoju tepelnú energiu.
Parné motory a turbíny sú príklady vnútorne spaľovacieho motora, lebo teplo sa získava mimo pracovnej časti stroja, obvykle spaľovaním paliva. Para sa vyrába v kotloch vyhrievaných naftou alebo uhlím. V jadrových elektrárňach sa uvoľňuje teplo pri jadrovej reakcii. Dvojtaktný motor

V jednoduchých parných motoroch pôsobí para iba z jednej strany valca. Vo väčšine parných strojov sú však k výrobe mechanickej energie využité obidve strany piestu. Para sa najprv privedie na jednu stranu piestu, čím ho vytlačí dopredu, potom sa privádza aj z druhej strany a piest je opäť stlačený naspäť. Preto sa tento typ motora nazýva dvojtaktný.
Celý dej začína vpustením pary do jednej strany valca prívodným vstupom. Prívodný vstup sa potom uzavrie a para sa rozpína, čím tlačí piest valcom.V ďalšej fáze je para vpustená na opačnú stranu piestu a tlačí ho valcom naspäť. Na prvej strane para odchádza výfukovým vývodom. Para sa tak striedavo vpúšťa na obydve strany piestu, zatial čo opačná strana sa vždy automaticky napojuje na výfuk.
Vo väčšine parných motorovje celý tento sled dejov pre každý piest riadený yvláštnou klapkou v tvare D. Tá sa pohybuje tam a späť, čím vytvára požadované prepojenie medzi medzi prívodnými a odvodnými kanálmi. Niektoré velké parné stroje majú dokonca samostatné klapky pre každú stranu piesta.