Základom každého fotgrafického prístroja je camera obscura - tmavá komora. Poznal ju vraj pred 2,5 tisícročiami čínsky učenec Mo Tsu. Podrobný popis komory nám však zanechal Leonardo da Vinci, ktorý ju používal k štúdiu perspektívy.
Je to pôvodne zatemnená miestnosť, ktorá má uprostred jednej steny malý otvor. Vnikaju ním svetelné lúče do vnútra a kreslia na protiľahlú stenu obraz toho, čo je pred komorou.
Malým otvorom vnikalo málo svetla, a preto bol obraz veľmi tmavý. Zväčšiť otvor však nebolo možné, pretože obraz by sa stal neostrým. Na dosiahnutie ostrého obrazu je totiž nutné, aby sa každý bod obrazu zobrazil znova ako bod. Veľkým otvorom by do komory vnikol z každého bodu zväzok rozbiehavých lúčov, a ten by na stene vytvoril svetelnú škvrnu. A z takých škvŕn sa nemôže zložiť ostrý obraz. V roku 1568 vsadil benátsky šľachtic Daniel Barbaro do zväčšeného otvoru spojnú šošovku a tak vznikol prvý primitívny objektív. Jeho funkcia spočíva v tom, že mení rozbiehavý zväzok lúčov na zbiehavý. Svetlo, ktoré vyšlo z niektorého bodu predmetu sa po prechode objektívom sústredí opäť do jedného bodu. Taká komora teda dáva obraz svetlý a súčastne ostrý.
Jednoduchú spojnú šošovku si môžeme predstaviť ako zväčšovacie sklo. Pri pozorovaní obrazu vytvoreného zväčšovacím sklom však zistíme, že má viaceré chyby. Keď je obraz v strede ostrý, okraje sú rozmazané a skreslené a celý obraz je obyčajne zahmlený.
Objektívy fotografických prístrojov sa skladajú z mnohých prvkov, ktoré sú usporiadané do skupín. Často tu môže byť šesť alebo viac kusov skla. Táto zložitá stavba je potrebná na odstránenie optických chýb, ktoré sa vyskytujú v každej jednoduchej šošovke.
Na zdokonalení fotografického prístroja mal veľkú zásluhu Slovák Jozef Maximilián Petzval, rodák zo Spišskej Belej. Ako prvý vypočítal vysokosvetelný objektív, ktorý sa začal vyrábať v roku 1842.
Objektív fotografického prístroja môže zechytiť ostré detaily iba vtedy, keď sa nachádza v správnej vzdialenosti od filmu. Táto vzdialenosť, ktorej správnym nastavením sa získa dobre zaostrený obraz vzdialeného objektu, sa nazýva ohnisková vzdialenosť objektívu.
Pri väčšine fotografických prístrojov nie je možné zaostriť na veľmi blízke alebo veľmi vzdialené objekty pri tej istej vzdialenosti filmu a objektívu. Objektívy jednoduchých fotografických prístrojov sú často upevnené v polohe, v ktorej je zaosterné na najobvyklejšiu vzdialenosť pred prístrojom.