Tento proces je známy ako rádioaktívny rozpad. Vyžaruje  alebo  častice, obyčajne sprevádzané žiarením. Keď jadro vylúči takú časticu, uvoľní sa energia a vznikne iné jadro. Ak je tiež rádioaktívne, rozpadový proces pokračuje, kým sa nevytvorí stabilný (nie rádioaktívny) atóm. Takéto série rozpadov sa nazývajú rozpadové reťazce.

Po atómovej zbrani nasledovala v 50. rokoch termonukleárna (vodíková) bomba. Prvú termonukleárnu bombu vyrobili v USA. Mala účinnosť zodpovedajúcu asi 10 miliónom ton konvenčnej trhaviny a odpálili ju v novembri 1952 v Tichom oceáne. Konštrukcia vodíkovej bomby je založená na princípe termonukleárnej reakcie, pri ktorej sa zlučujú izotopy ľahkého vodíka a vytvárajú ťažšie jadrá. Reakciu sprevádza uvoľnenie obrovského množstva energie. K uskutočneniu syntézy jadier je potrebná vysoká teplota, okolo 14 miliónov stupňov Celzia, dosahovaná použitím štepnej reakcie, čiže atómovej bomby.
Rádioaktívne pôsobenie výbuchu zasahuje telo priamym ožiarením rádioaktívnymi lúčmi alebo nepriamym žiarením z rádioaktívneho odpadu či z rádioaktívne zamorených predmetov i prostredia v mieste a okolí výbuchu. Zásah rádioaktívnymi látkami vyvoláva chorobu z ožiarenia, ktorá sa podľa stupňa zasiahnutia buď ihneď, alebo po kratšom či dlhšom intervale prejavuje celkovou slabosťou, bolesťami hlavy, závratmi, vracaním, málokrvnosťou, vypadávaním vlasov, poškodením kostnej drene. Táto skutočnosť ešte väčšmi dokazuje, ako nebezpečné sú jadrové zbrane pre ľudstvo. Ak budeme s touto ničivou silou narábať neopatrne, môže sa nám vymknúť spod dohľadu, a tým zničiť celý svet. Je preto nesmierne dôležité, aby si všetci uvedomili toto nebezpečenstvo a naučili sa správne zaobchádzať so silou jadrových zbraní. Len tak totiž zabránime veľkej katastrofe. Je len v našich rukách, či sa nám to podarí. Júlia Lampášová.