referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Žaneta
Pondelok, 1. júna 2020
Historia projektu Viking a jeho realizácia
Dátum pridania: 24.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Einstein
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 900
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 12m 30s
Pomalé čítanie: 18m 45s
 

Po aerodynamickom brzdení vo výške 250-30 km sa vo výške 6 km oddelil aerodynamický kryt, v 5,8 km sa pri rýchlosti 250 m/s na 45 sekúnd otvoril brzdiaci a stabilizačný padák s priemerom 16 m, ktorý sa oddelil vo výške 1,5 km nad povrchom Marsu pri rýchlosti 60 m/s.Keďže atmosféra tejto planéty je veľmi riedka, začali v poslednej fáze pracovať dýzy brzdiacich motorov riadených radarom a palubným počítačom.aždý motor mal 18 malých dýz, aby sa prúd výtokových plynov rozptýlil do väčšej plochy a zabránilo sa zbytočnému víreniu prachu tesne pred dosadnutím (po prvom kontakte troch pristávacích opôr s povrchom sa motory okamžite vypli).
Vo chvíli pristátia miernou rýchlosťou operátori v riadiacom stredisku na Zemi ešte nevedeli o vynikajúcom úspechu a sonda Viking 1 (oneskorenie signálu bolo 18 minút a 59,5 sekundy) sama začala vysielať základné informácie pre prípad, že by sa z nejakých príčin predčasne odmlčala.Išlo predovšetkým o prvé snímky okolia a informácie o tlaku a teplote. Tak ako desať rokov predtým sonda Surveyor na Mesiaci, aj Viking 1 začal najprv vysielať zábery najbližšieho okolia pätky jednej svojej pristávacej nohy.Kamera sondy potom odhalili aj pohľad na kamennú púšť s malými prachovými dunami bez jedinej známky života. Obraz pripomínal pustatinu na Mesiaci. Prvé panoramatické a farebné zábery na druhý deň predstavu krajiny na Marse doplnili: červenkastá či skôr hnedastá kamenistá púšť ťahajúca sa až k horinzontu a nad ňou ružovkastá obloha. Treba poznamenať, že tento prvý obraz spočiatku skresľovalo nesprávne spracovanie na počítačoch riadiaceho strediska JPL, keď sa namiesto ružovej zjavila tradične modrá obloha, ktorú vyvolalo rozptýlenie slnečného svetla čiastočkami prachu v ovzduší Marsu. Prvé údaje namerali teplotu miernych -33 stupňov Celzia na poludnie, ktorú sprevádzal vietor rýchlosťou 50 km/h (neskôr aparatúra sondy konštatovala, že tlak vzduchu dosahuje hodnotu 770 Pa a teplota počas dňa kolíše medzi -86 až -25 stupňnov).Pristávacie moduly oboch Vikingov však počas svojej činnosti na Marse prečkali bez väčších problémov i množstvo prachových búrok. Všetci čakali odpoveď na otázku, či je na Marse život.Prvú vzorku horniny však trojmetrová mechanická ruka odobrala až 28.júla, pretože sa ju skôr nepodarilo celkom vysunúť.Automatické biologické laboratórium rozdelilo vzorku na tri diely pre samostatné skúmanie.Prvá sa správala, akoby v nej boli skutočne prítomné mikroorganizmi. Biochemické skúšky vyvolali búrlivé reakcie. Po preskúmaní zvyšných dvoch vzoriek však vedci dospeli k záveru, že ide o reakcie anorganické, a teda nie o prejav živých organizmov (v skúmanej pôde sa nenašli nijaké mikroorganizmi, i keď citlivosť aparatúry bola 0,000 01 % - testy sa niekoľkokrát opakovali na palube oboch sond s rôznymi vzorkami a takisto s využitím rôznych postupov, novýsledok nikdy nepotvrdil prítomnosť života). Sonda Viking 2
Pristávací modul sondy Viking 2 sa na cestu vydal 9.septembra 1975 a takmer o rok neskôr -3.septembra 1976- dosadol severnejšie v oblasti planiny Utópia (Utopia Planitia).Vedci usudzovali, že v týchto miestach by mohla vhlkosť objavujúca sa bližšie k pólu zvýšiť pravdepodobnosť nálezu známok života.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.