Ibaže ani tu sa nepodarilo nájsť sebemenšiu stopu a výsledky skúmania boli porovnateľné s výskumami sondy Vikinga 1.Vedecká obec sa dlho nevedela zjednotiť.Jedni tvrdili, že výsledky skúmania ovplyvnili nejaké chemické reakcie, iný s tým nesúhlasili a nakoniec sa všetci zhodli v závere, že sondy Viking boli iba príkladom počiatku hľadania stôp mimozemského života a že vyhliadky sú ešte vždy nádejné. Zhrnutie činnosti sond Viking:
Obe pristávacie sondy Viking prekonali očakávanie svojich tvorcov. Dokázali pracovať celý rok na Marse, ktorý zodpovedá takmer dvom pozemským, no pokračovali v činnosti až do 80. rokov. Pravdu povediac, vytrvalé vysielanie oboch sond čoskoro vyvolalo v NASA rozpaky: udržiavať prevádzku v riadiacom stredisku nebolo lacnou záležitosťou. Preto bol v apríli 1980 najprv diaľkovým povelom vypnutý pristávací modul Vikinga 2. Aby sa ušetrili aspoň nejaké peniaze za udržiavanie tímu špecialistov i za spracovanie prijatých informácií, rozhodlo vedenie NASA prerušiť činnosť i pristávacieho modulu sondy Viking 1 aspoň dovtedy, než si protesty medzinárodnej vedeckej verejnosti vynútia zmenu tohto rozhodnutia.Nakoniec bol pristávací modul Vikinga 1 preprogramovaný tak, aby vysielal svoje správy iba raz do týždňa.Išlo predovšetkým o súhrnnú informáciu o meteorologickej situácii a zábery z okolia miesta pristátia, na ktorých bolo možné sledovať prípadné zmeny. Pôvodne sa predpokladalo, že v tomto režime bude Viking 1 pokračovať v práci až do roku 1994, no už v novembri 1982 bola aparatúra pristávacej sondy s konečnou platnosťouvyradená z prevádzky.Vinníkom bol chybný povel,vyslaní z riadiaceho strediska.
A čo robili orbitálne časti oboch sond? Kým správy o činnosti pristávacích modulov plnili stránky novín a časopisov, zaoberali sa družicové časti systematickým mapovaním Marsu. Napríklad Viking 2 bol postupne navedený na polárnu dráhu a mohol tak lepšie zaznamenať sezónne zmeny severnej polárnej čiapočky.Na snímkach z obežnej dráhy bolo možné rozlíšiť podrobnosti veľké až 300 m. Ibaže zásoby plynu pre korekcie dráhy a stabilizáciu i orientáciu neboli neobmedzené a nedali sa pochopiteľne ani doplniť. Po 706 obehoch okolo Marsu ukončil svoju činnosť 25.júla 1978 najprv Viking 2.Bol to úspech. Plánovaná životnosť bola 150, skutočná však 716 dní.
Družicová časť sondy Viking 1 svoju činnosť ukončila takisto po diaľkovom príkaze riadiaceho strediska, no až 7.augusta 1980. Získala 51 539 prfektných snímok, ktoré spolu s fotografiami z Vikingu 2 sú skutočnou pokladnicou obrovkých znalostí o Marse. Na niektorých možno rozlíšiť i 20 metrové detaily, čo napríklad umožnilo vedcom z NASA konštatovať, že tesne pod povrchom planéty by mohli existovať veľké zásobárne vody. Keby to bola pravda, potom by sa Mars mohol stať i druhým domovom pre ľudstvo. V 80. rokoch sa k Marsu už nevydala nijaká ďaľšia prieskumná sonda.