Ak nebudeme brať do úvahy rozsiahle skúmanie Venuše v roku 1967, potom môzeme konštatovať, že polovica 60. rokov patrila predovšetkým výskumu Mesiaca najrôznejšími sondami bez posádok. Už v januári 1966 slávili velký úspech Sovieti, keď ich Luna 9 mäkko dosadla na Mesiac a vyslala panoramatický záber najbližšieho okolia miesta pristátia. V marci nasledovala Luna 10, ktorá sa stala prvou umelou družicou Mesiaca (okrem vedeckých meraní vysielala od Mesiaca štyri razy i nahrávku Internacionály - propaganda slávila úspech). Potom však prevzali iniciatívu Američania a NASA s novou generáciou kozmických sond a už sa nevzdali svojej dominantnej úlohy. Počas 19 mesiacov sa od mája 1966 uskutočnilo sedem pokusov so sondami Surveyor (určené pre mäkké pristátie) a päť s lunárnymi družicami Lunar Orbiter. Bola to pozoruhodná kolekcia. Spolu so sondami Mariner naučili tieto misie predovšetkým pracovníkov riadiaceho strediska, ako riešit problémy, ktoré sa nečakane objavia a ako plánovať prácu pri ich dlhodobých letoch.Sondy Surveyor sa mohli spoľahnúť na nosnú raketu Atlas Centaur, ktorej konštrukčná kópia Atlas 1 sa používa dodnes na vynášanie geostacionárnych druzíc. Program bol zasvätený prípravám letu človeka na Mesiac v programe Apollo, čo bolo hnacím motorom pre všetkých, čo sa podielali na jeho vývoji, pretože mohli demonštrovat techniku mäkkého pristátia i podrobný prieskum mesačného povrchu. Sovietska Luna 9 síce uskutočnila prvé mäkké pristátie, no Surveyor bol prvou sondou, ktorá bola schopná pristávať s využitím raketových brzdiacich motorov, vďaka ktorým sa ľahko zniesla k Mesiacu a tromi pristávacími nohami sa jemne dotkla povrchu.Surveyor 1Odštartoval 30. mája 1966 a bol to vlastne operovací "inžiniersky" let, pri ktorom vedúci programu očakávali skôr overenie techniky než získanie veľkých úspechov. Od stupňa Centaurus sa oddelila 995 kg ťažká sonda. O deň neskôr sa zorientovala v priestore podľa Slnka a jasnej hviezdy Canopus a pomocou troch malých pomocných raketových motorov na tekuté palivo s regulovatelným ťahom vykonala korekciu svojej dráhy. Riadenie sondy Surveyor bolo oveľa pruznejšie než pri predchádzajúcich, pomerne ťažkopádnych sondách typu Ranger. Napriek tomu vývoj týchto troch riadiacich dýz mal podstatný vplyv na trochu zložitý vývoj Surveyorov v pasadenskom stredisku JPL i u hlavného dodávateľa, ktorým bola firma Hughes. Navyše sa zvýšili celkové náklady na viac ako 2 miliardy dolárov v súčasných cenách.