Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vesmírny program Surveyor
Dátum pridania: | 24.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Einstein | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 284 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 4.9 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 8m 10s |
Pomalé čítanie: | 12m 15s |
Trvalo to celkove asi pol minúty, kým operátori v riadiacom stredisku JPL na Zemi poznali, čo sa to vlastne na Mesiaci robí a diaľkovým povelom tri neposlušné dýzy počas druhého skoku vypli. Sonda dosadla o dalšie dva metre dalej. Vedci nad neplánovaným poskakovaním jasali. Kazdá pätka pristá vacej nohy totiž zanechala v prachu na povrchu Mesiaca niekolko odtlačkov, a to bola cenná informácia pre konštruktérov lunárneho modulu v projekte Apollo. A ešte jedna zvláštnost - namiesto druhej televíznej kamery mal Surveyor 3 nainštalované pohyblivé skladacie rameno, dlhé až 1,5 m, zakončené lopatkou na zber vzoriek hornín a vyrývanie brázdy do povrchu (dlzka 30 cm a hlbka 10 cm). Táto ruka, diaľkovo ovládaná technikom zo strediska JPL, vyryla štyri skúšobné brázdy a vysypala vzorky materiálu na jednu z pristávacích opier, kde si ich podrobne prezrel objektív televíznej kamery. Surveyor 3 sa po spánku počas mesačnej noci už oživiť nepodarilo, no i napriek tomu sa o viac než dva roky dostal do centra pozornosti. V jeho tesnej blízkosti totiž (vo vzdialenosti asi 16 m) pristáli kozmonauti Pete Conrad a Alan Bean s lunárnym modulom Intrepid pri lete Apolla 12 v novembri 1969. Uskutočnili inšpekciu sondy a odmontovali z nej niektoré súčiastky, ktoré dopravili naspät na Zem. Priviezli dokonca kompletnú televíznu kameru zo sondy. Šokujúcim zistením bol objav pozemského mikrooragnizmu, ktorý prežil kruté podmienky na Mesiaci. Neskôr však niektorí odborníci konštatovali, že súčiastky boli s najväcšou pravdepodobnosťou zamorené až pri spiatočnej ceste Apolla 12 na Zem.Štart: 1967-04-17 o 07:05:00 UTC Váha: 302.00 kg Surveyor 4Zamieril 14. júla 1967 do rovnakej oblasti ako neštastný Surveyor 2, teda do Sinus Medii približne v strede privrátenej strany Mesiaca. Aj túto sondu však stretla nehoda. Orientácia prebehla bez problémov, dokonca sa zapojil i hlavný brzdiaci motor výškomerom vo výške 83 km, no potom sa vo výške 10 km zrazu prerušilo so sondou spojenie a už sa ho nepodarilo obnoviť.O osude sondy dodnes nie je nič známe. Štart: 1967-07-14 o 11:53:00 UTC Váha: 283.00 kg Surveyor 5Aj sonda Surveyor 5 sa takmer stratila. Odštartovala 8. septembra 1967 a pri korekcii dráhy sa zistilo, že uniká hélium z tlakovej nádrže, čo mohlo vážne ohroziť činnosť troch brzdiacich dýz. Priebeh pristátia preto diaľkovými povelmi z riadiaceho strediska JPL preprogramovali tak, aby sonda začala brzdit neskôr, no s väčšou intenzitou.