referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Viliam
Štvrtok, 28. mája 2020
Vesmírne sondy Galileo, Giotto, Voyager, Voyager2
Dátum pridania: 24.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Einstein
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 736
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.9
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 11m 30s
Pomalé čítanie: 17m 15s
 

marca 1986 preletela vo vzdialenosti iba necelých 605 km od kométy, počínala si skutočne obdivuhodne a bola skvelou demoštráciou úžitku medzinárodnej spolupráce pre veľké vedecké ciele.Získala prvé zreteľné snímky jadra kométy a tiež množstvo ďaľších údajov o tomto telese.Avšak to ešte nebolo všetko.Giottova misia sa predĺžila a v júli 1992 sonda preletela len 200 km od jadra Grigg-Skjellerupovej kométy, čo bolo v tom čase asi 210 miliónov kilometrov od Zeme.Giotto tak zaznamenal niekoľko rekordov,medzi ktoré patrí aj jeho prvenstvo medzi hibernovanímy a znovu oživenými diaľkovými sondami; bol prvou sondou, ktorá sa vrátila z väčšej vzdialenosti a pred reaktiváciou a presmerovaním na let k ďalšej kométe obletela Zem; a je jedinou sondou, ktorá sa stretla s dvoma kométami - druhá z nich bolo najtesnejším priblížením, aké sa doteraz podarilo. Záber jadra Halleyovej kométy, ktorí vyhotovila sonda Giotto. Technické údaje o sonde:
Dátum štartu: 2. Júla 1985
Miesto vypustenia: Francúzska Guayana
Rozmery: Priemer 1,81 m; Výška: 1,6 m
Nosná raketa:Ariane 1 (V-14)
Vzletová hmotnosť: 960 kg
Napájanie: Solárne panely (196 W)
Plánovaná aktívna životnosť: 2 roky
Hlavné vedecké prístroje: TV kamera,Neutrálny hmotový spektrometer,Iontový spektometer,Spektrometer prachových častíc,Dopadový detektor,refrakčný fotometer. Voyager:

· Sonda Voyager I. · Sonda Voyager II. · Činnosť sond v roku 1991
· Posolstvo na Voyageroch
· Technické vybavenie sond Voyager

Americká medziplanetárna kozmická sonda určená na výskum veľkých planét a ich okolia. Voyager I. štartoval 5.9.1977 na heliocentrickú dráhu.Dráha sa korekciami, a najmä gravitač-ným pôsobením planét zmenila na hyperbolickú vzhľadom na Slnko.Sonda s hmotnosťou 825 kg ( z toho 105 kg vedeckej aparatúry ) preletela okolo Jupitera 5.3.1979 vo vzdialenosti 277 500 km nad vrchnou vrstvou mrakov planéty.Získala 18 000 snímok Jupitera a jeho mesiacov s rozlišovacou schopnosťou niekoľkých kilometrov. Sonda objavila Jupiterov prstenec, sopečnú činnosť na mesiaci Io, polárne žiare na Jupitery a povrchové útvary na mesiacoch Amaltea ( zo vzdialenosti 420 000 km ), Io ( z 21 000 km ), Európa (zo 700 000 km), Ganymedes ( zo 115 000 km ) a Kalisto (zo 126 000 km ). Prelet oblasťou Jupitera so snímkovaním trval 98 dní. Gravitačnými účinkami Jupitera bola sonda nasmerovaná na dráhu k Saturnu. Dňa 12.11. 1980 sa priblížila k Saturnu na vzdialenosť 2,5 mil. km.V tom čase bol Saturn od Zeme vzdialený 1,5 miliárd km (pre časový signál to znamenalo 85 min). Najväčšie priblíženie nastalo 13.11.1980, keď sonda prešla pod rovinou prstencov planéty a bola vzdialená 124 000 km od vrchnej vrstvy mračien planéty.V ten istý deň prešla vo vzdialenosti 4 000 km od povrchu mesiaca Titan. Voyager I. objavil detailnú štruktúru prstencov saturna, povrchové útvary na jeho mesiacoch a štruktúru mračien planéty. Po prelete okolo Saturna uniká Voyager I. zo slnečnej sústavy. Voyager II.
Štartoval 20.8.1977 (skôr ako Voyager I.) na heliocentrickú dráhu.Dráha sa korekciamy a gravitačnými účinkom planét zmenila na hyperbolickú vzhľadom na Slnko. Technické zariadenia na Voyagery II. bolo rovnaké ako pri jeho predchodcovi. Do oblasti Jupitera sa sonda dostala 8.7.1979 ( o 4 mesiace neskôr ako Voyager I. ), 9. 7.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.