referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Konštantín
Sobota, 19. septembra 2020
Vesmírne sondy Galileo, Giotto, Voyager, Voyager2
Dátum pridania: 24.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Einstein
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 736
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.9
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 11m 30s
Pomalé čítanie: 17m 15s
 

prešla v minimálnej vzdialenosti 650 000 od vrchných mračien Jupitera, doplnila výsledky získané Voyagerom I. s vyššou presnosťou a detailnejšími zábermy Veľkej červenej škvrny, Jupiterovho prstenca a niektorých mesiacov. 27.8. 1981 sa priblížila k saturnu na vzdialenosť 100 000 km s podobnými výsledkami, 24.1.1986 preletela okolo Urána, objavila ďaľšie jeho mesiace (celkovo 10) a vyslala ich snímky.Oproti letovému plánu dorazila sonda k Uránu len o minútu skôr oproti letovému plánu. Potom pokračoval Voyger II. k Neptúnu.Preletel popri ňom 25.8.1989. Na Zem sa dostal signál zo sondy až za 4 hod 6 min. Voyager II. putoval celkovo k Neptúnu 12 rokov od štartu. Po prelete okolo Neptúna postupne opúšťa Voyager II. Slnečnú sústavu. Sonda by mala preletieť okolo hviezdy Sírius približne roku 296 038. Dráha sondy Voyager II. :

Technické vybavenie sond:
Hmotnosť: 825 kg
Veľkosť parabolickej antény: 3.66 m
Frekvencie vysielania: 2,3 a 8,4 GHz
Zdroj energie: Plutóniové generátory 3 x 180 W
Orientácia v priestore: Na Slnko, hviezdu Canopus a gyroskopmi
Pohon: Využíva gravitačné pôsobenie planét
Palivo na korekcie letu: Hydrazín
Činnosť sond Voyager v roku 1991:

Voyager I.
Sonda sa začiatkom roka 1991 nachádzala vo vzdialenosti takmer 6,5 milárd km od Slnka, od ktorého sa vzďaľuje rýchlosťou asi 550 miliónov km ročne. Na jar 1990 bol odpojený infračervený rádiometer, fotopolarometer a televízne kamery, ale ostatné prístroje dosiaľ spoľahlivo pracujú a so sondou sa udržiava obojstranné spojenie.Ultrafialový spektrometer, umiestnený na pohyblivej plošine, sa využíva na pozorovanie hviezd spektrálneho typu O a B, bielych trpaslíkov,aktívnych dvojhiezd a extragalaktických objektov.Predpokladá sa výskum asi 50 objektov ročne, a to až do roku 2000. Vrámci programu VIM (Voyager Interstellar Mission) pokračuje sledovanie nabitých častíc, kozmického žiarenia a medziplanetárneho kozmického poľa. Predpokadá sa, že termoelektrický zdroj energie bude schopný zásobovať sondu asi do roku 2025.Zásoby hydrazínu pre stabilizačný systém by mali dovtedy tiež vydržať a sedemdesiat metrové rádioteleskpy by mohli zachytiť vysielanie ešte roku 2030 keď slnečný snímač pravdepodobne prestane rozlišovať Slnko od ostatných hviezd.

Voyager II.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.