Hmota

Základným fyzikálným údajom o telesách a časticiach je ich hmota. Hmotnosť telesa nezávisí od jeho polohy vzhľadom na Zem, skupenstva, teploty, alebo od toho či je teleso zelektrizované, resp. zmagnetizované. Na teleso pôsobí gravitačné pole. Fg = m. g
Fg - gravitačná tiažnosť
Intenzita gravitačného poľa (K) : K = ―
m - hmota
Každá hmota je viazaná na energiu. ( energia – pohyb ) – elektrická, elektromagnetická, chemická, jadrová, kynetická : Ek = ½. m. c2 teplo Q = U.I.t všetko sa vypočíta podľa : E = m. c2 – rýchlosť svetla

energia hmota
ZLOŽENIE HMOTY:
1. Prvky - chemická čistá látka, kt. sa už ďalšími postupmi nerozkladá, nedelí sa. ( 2 H2 O → 2H2 + O2 )
2. Atómy – najmenšia časť hmoty a prvku. Rozmery atómov sú rádovo :10 –10 m, hmotnosť :10 –27 kg, priemer jadra: 1. 10 –15 m.
3. Molekuly – je najmenšia častica, kt. je schopná samostatne existovať. Hmotnosť atómu H je:
Hmotnosť molekuly H je:
Hmotnosť molekuly H2O je:
· MOLEKULOVÁ VÁHA: Pomer hotnosti m (Y) a jednej dvanástiny hmotnosti atómového nuklidu12C. Mr = m (Y)/ m ½ (12C)*
· MÓL- je také množstvo látky, v ktorom je rovnaký počet základných entítov, koľko je v atómov 12 g nuklidu.*
· AVOGARDOVÁ KONŠTATA: udáva počet základných entítov v 1 mól.
· CHEMICKÁ VäZBA: medzi atómami podstatou je redistribúcia elektrónovej hmoty elektrónov v oblasti jadier dvoch a viacerých elektrónov. Sem patrí: ionová, kovalentná, polárna, nepolárna, kordinačná, kovová väzba.

MENDELEJOVÁ PERIODICKÁ SÚSTAVA: snahy o žiarivých prvkov do určitého systému splnil D.I.Mendelejev. Prvky sa zaraďovali podľa stúpajúcej váhy. Váha (vyjadrená ako atómová hmotnosť) je pomernou váhou, má relatívny vzťah k základu za ktorý bol zvolený C (uhlík) samostatnou hmotnosťou 12,00 g. Sú stĺpce a rady. Stĺpce obsahujú prvky s rovnakými chemickými vlastnostiami. Po objave Becquerelového, kt. zistil že sa samovoľne vychádzajú zvláštné lúče a po izolácií prvých radioakt. prvkov Ra,Po začali sa zaoberať samostatným atomom.

Zdroje:

učebnica radiofyziky -