Na historický vývoj fyzikálných vied možno poukazovať ako na dialektický rozpor medzi dvoma vzájomne si odporujúcim pojatím samotnému základu fyzikálnej reality. Na jednej strane existovala dlhá tradícia atomizmu.
Atomizmus sa snaží pochopiť hmotu a ich interakcie na základe existencie fundamentálných častíc. V teorii polí sa nachádzali praktické diferenciálne rovníce, ktoré popisovali chovanie rôzných spojení v priestore a v čase, ale neobsahovali nič, čo by súviselo s diskrétnym charakterom hmoty. Príkladom takejto funkcie je intenzita elektrického, magnetického a gravitačného pola. Hmotu tvoria prvky, molekuly a atómy.
PRVOK-je chemicky čistá látka, ktorá sa ešte dá ďaľšími chemickými postupmi rozdelovať. MOLEKULA-skladá sa z atómov, dá sa chemickými postupmi ďalej deliť, a je schopná samostatne existovať. ATÓM-je najmenšia častica, ktorá sa už nedá ďalšími postupmi rozložiť. Atóm sa skladá z atómového jadra a z atómového obalu. V atómovom jadre sa nachádzajú protóny s kladným nábojom a neutróny bez nábojov. V atómovom obale sú elektróny, ktoré sú záporne nabité. Čiže každý atóm je nositeľom elektrického náboja.
Elektrón objavil Neil Bohrov, ale už aj Rutherford tvrdil, že existuje častica so záporným nábojom – čiže elektrón. Podľa Bohra elektrón sa pohybuje na určených dráhach, kde energiu ani neodovzdáva, ani nepriberáva. Odovzdáva energiu iba vtedy ak prechádza z vyššej vrstvy do nižšej. Poznatky o atómových špekter sa rozvýjali veľmi pomali. Po mnohých rokov si mysleli, že čiarové špektrá atómu vznikajú súčastným účinkom všetkých atómov, že z nich každý sa chová ako oscilátor s veľkým počtom rôzných periodických vibrácií. Neskoršie sa vytvoril názor, že každý atóm vytvára vždy len jedinú špektrálnu čiaru. Podľa toho stačí, aby jeden elektrón bol v abnormálnom stave a môže vyvolať vibráciu s určitou frekvenciou. V roku 1908 Walther Ritz dokázal, že porovnané frekvencie poukazujú rozdiely medzi určitími dvojicami z rady hodnôt označovaných ako spektrálne termíny.
Bohr vyriešil atómové špektrá a dokázal vypočítať energiu elektrónov v každom voľnom orbitále a na základe získaných hodnôt tak pomocou rovníc vypočítal frekvenciu špektrálných čiar. Bohrové orbitály a ionizačné potenciále.
Pre presné určenie týchto orbitálov, kde sú elektróny, ktoré obiehajú okolo jadra voľne, Bohrov napísal moment hybnosti, ktorý je danné výrazom :
b = nh/2π, kde je n hlavné kvantové číslo.