Preto Maxwell vyslovil hypotézu, že svetlo je elektromagnetické vlnenie.
4. Kým v elektrostatickom poli bodového náboja klesá veľkosť elektrickej intenzity s druhou mocninou vzdialenosti od náboja, teda E 1/r2 , amplitúda vektora E (aj B) v elektomagnetickom vlnení klesá s prvou mocninou vzdialenosti od zdroja. Preto je elektromagnetické vlnenie vhodné na prenos informácií na veľké vzdialenosti. 5. Elektromagnetické vlnenie prenáša energiu. Energia harmonického elektromagnetického vlnenia s frekvenciou ƒ je priamo úmerná švrtej mocnine frekvencie. Preto na prenos informácii na veľké vzdialenosti sa používa elektromagnetické vlnenie s vysokými frekvenciami. Sú dva základné spôsoby vzniku elektromagnetického vlnenia:
1. Zdrojom elektromagnetického vlnenia sú elektricky nabité častice konajúce zrýchlený pohyb. 2. Zdrojom elektromagnetického vlnenia môžu byť atómy, ak v ich obale alebo jadre nastanú zmeny napr. : zmena stavu elektrónu v obale alebo radioaktívne premeny v jadre. Rozsah vlnových dĺžok elektromagnetického vlnenia je veľmi veľký. Podsta elektromagnetických vlnení rôzných vlnových dĺžok je rovnaká, líšia sa spôsobom vzniku a niektorými vlastnosťami, napr.: schopnosťou prenikať látkami atď. Súbor vlnových dĺžok elektromagnetického vlnenia sa nazýva sprektrum elektromagnetického vlnenia (žiarenia). Sprektrum elektromagnetického žiarenia okrem radiových vĺn tvorý infračervené žiarenie, viditeľné svetlo, ultrofialové žiarenie, röntgenové žiarenie, žiarenie γ. · INFRAČERVENÉ ŽIARENIE: je elektromagnetické vlnenie s vlnovými dĺžkami od niekoľko desatín milimetra po 7,8. 10 –7 m. Objavil ho v roku 1800 anglický fyzik William Herschel v žiarení Slnka. Jeho zdrojom je prakticky každé teleso, dobre preniká hmlou, preto sa využíva na pozorovanie v hmle a tme.
· VIDITEĽNÉ ŽIARENIE-SVETLO: je elektromagnetické žiarenie s vlnovými dĺžkami od 7,8. 10-7 m, do 3,8. 10-7 m, ktoré vyvoláva zrakový vnem.
· ULTRAFIALOVÉ ŽIARENIE: je elektromagnetické žiarenie s vlnovými dĺžkami od 3,8. 10-7 m do 10-8 m. Jeho zdrojom sú napr.: telesá zahriate na vysokú teplotu. Má fyziologické a chemické účinky. Kremenné sklo ho prepúšťa, obyčajné sklo ho pohlcuje. Ultrafialové žiarenie objavil v roku 1801 nemecký fyzik Ritter a anglický fyzik Wollaston. · RÖNTGENOVÉ ŽIARENIE: je elektromagnetické žiarenie s vlnovými dľžkami rádovo od 10-8 m do 10-11 m. Objavil ho v roku 1895 nemecký fyzik Wilhem Conrad Röntgen ( 1845 – 1923). Röntgenové žiarenie vzniká pri zabrzdení elektronov emitovaných z katódy a urýchlených napätím rádovo 104 V-10 5 V na anóde röntgenky. Röntgenovým žiarením sa vyžiari asi 1 % kinetickej energie dopadajúcich elektrónov, kým zvyšných 99 % energie sa premení na vnútornú energiu, čo sa prejaví zahrievaním anódy.