Vlastnosti a využitie röntgenového žiarenia:
1. Röntgenové žiarenie ionizuje vzduch.
2. Pri prechode látkami sa pohlcuje. Pohlcovanie röntgenového žiarenia je závislé od protonového čísla atómov prostredia. Napr.: pri prechode ľudským telom sa viac pohlcuje v kostiach, ktoré obsahujú vápnik, ako v iných častiach tele obsahujúcich prevažne uhlík a vodík. Táto skutočnosť sa využíva v röntgenovej diagnostike.
3. Pohlcovanie röntgenového žiarenia závisí od hrúbky látky, čo sa využíva pri hľadaní skrytých chýb v materiáloch-röntgenová defektoskopia. 4. Vlnová dĺžka röntgenového žiarenia je porovnateľná so vzdialenosťou častíc v kryštáloch. Preto z interferenčného obrazu, ktorý vznikne pri prechode röntgenového žiarenia kryštálom, možno zistiť štruktúru kryštálu. Tento poznatok sa využíva v röntgenovej štruktúrnej analýze.
· ŽIARENIE γ: je elektromagnetické žiarenie s vlnovými dĺžkami rádovo
10-11 m – 10-13 m. Vzniká pri niektorých zmenách v jadre atómov. Medzi elektromagnetické vlnenie patrí aj tepelné žiarenie. Vzniká pri tepelnom pohybe nabytých častíc. Tepelné žiarenie vyžaruje každé teleso, ktorého teplota je vyššia ako 0 K. Tepelné žiarenie telesa tvorý elektromagnetické vlnenie rôzných vlnových dĺžok v závislosti od teploty a zloženia telesa. Pri teplotách približne do 500 °C je prevažne infračervené. So zvyšovaním teploty pribúda energie vyžiarenej v oblasti viditeľného svetla. Uvoľňovanie elektrónov vnútri látky, alebo v povrchu látky účinkom elektromagnetického vlnenia sa nazýva fotoelektrický jav. Poznáme dva druhy fotoelektrického javu:
1. VONKAJŠÍ FOTOELEKTRICKÝ JAV – elektrón účinkom dopadajúceho elektromagnetického vlnenia opustí látku a nastane fotoelektrická emisia. 2. VNÚTORNÝ FOTOELEKTRICKÝ JAV – elektrón sa účinkom dopadajúceho elektromagnetického vlnenia uvoľní z väzby, ale ostane v látke- je typický pre polovodiče a nevodiče, využíva sa vo fotoodporoch, fotodiódach, fototranzistoroch. Vonkajší fotoelektrický jav objavil a experimentálne preskúmali koncom 19. storočia Hertz, Stoletov a Lenard. Fotoelektrický jav vysvetlil v roku 1905 nemecký fyzik Albert Einstein (1879-1955). Vypracoval teóriu, podľa ktorej energia nie je v elektromagnetickom vlnení rozložená spojito, ale elektromagnetické vlnenie je tok kvant, ktoré sú samostatnými fyzikálnými objektmi. Kvanta elektromagnetického vlnenia neskôr dostali názov fotóny. Fotón je objekt, ktorý má niektoré vlastnosti častíc aj niektoré vlastnosti vlnenia ale nie je ani častica, ani vlnenie.