Asi žiadny Švéd nie je v tejto škandinávskej zemi taký známy ako Alfred Nobel, dokonca ani stredovekí svätí, či národní športovci. Súčasne si ale musíme priznat, že jeho sláva je skôr nepriama. Zatiaľčo sú Nobelové ceny veľmi známe po celom svete, o osobe, ktorá stojí za ich vznikom, ľudia príliš mnoho nevedia.
Alfred Bernhard Nobel
Narodil sa 21. 10. 1833 v Štokholme, v rodine inžiniera Immanuela Nobela, ktorý mal stavebnú firmu v Štokholme. Bol to zároveň i vynálezca, ktorý v súvislosti so svojou stavebnou činnosťou musel riešiť rôzne problémy, ku ktorým patrilo i uvolniť si cestu skalami, ktoré stáli jeho stavbám v ceste. Jeho stavebná firma však zbankrotovala, a tak sa vydal do Petrohradu. Začal sa zaoberať výrobou výzbroje pre armádu. Podarilo sa mu presvedčiť cára a jeho generálov o užitočnosti použitia k blokáde námornej cesty k Petrohradu ním vyrábané námorné míny. Boli to jednoduché zariadenia, pozostávajúce z dreveného súdka naplneného strelným prachom, ktorý sa ponoril do vody. Finančná situácia rodiny sa tým veľmi zlepšila. Alfred mal súkromných učiteľov a vo svojich 17 rokoch hovoril plynule švédsky, rusky, francúzsky, anglicky a nemecky. Zaujímal sa o anglickú literatúru, poéziu, ale aj o chémiu a fyziku. Otec si však prial, aby mu Alfred pomáhal v podnikaní a preto ho poslal do sveta, kvôli rozšíreniu vedomostí, rozhľadu, získaniu skúseností a tiež preto, aby sa zdokonalil v chemickom inžinierstve. Alfred Nobel tak behom dvoch rokov navštívil Švédsko, Nemecko, Francúzsko a USA. Počas pobytu v Paríži pracoval v súkromnom laboratóriu známeho chemika, profesora Pelouza. Tam sa stretol s mladým talianskym chemikom Ascaniom Sobrerom, vynálezcom technológie výroby vysoko výbušnej kapaliny, nitroglycerínu. Alfreda lákala predstava praktického využitia nitroglycerínu v stavebníctve a chcel sa zaoberať vyriešením možnosti riadiť a ovplyvňovať jeho explozivitu.
V roku 1852 se Alfred na otcovu žiadosť vrátil, aby pomohol v podniku. Pri svojej obchodnej činnosti tiež začali prevádzať pokusy s nitroglycerínom, aby ho mohli priemyselne a komerčne využiť. Po skončení krymskej vojny bola firma opäť blízko bankrotu. Časť rodiny (otec, matka a synovia Alfred a Emil) se teda vrátila v roku 1863 do Švédska, kde otec založil v mestečku Heleneborg továreň na výrobu nitroglycerínu. Rok na to sa však stala tragédia, došlo k výbuchu továrne a o život prišlo niekoľko ľudí, vrátane najmladšieho Alfrédovho brata Emila. Otec z toho následne zomrel.