MIR:
História projektu
Stavba stanice MIR
Začiatok spolupráce
Neustále problémy
Zrážka s Progressom
Budúcnosť projektu
História projektu MIR:
Je treba podotknúť, že už od polovice osemdesiatich rokov, očakával svet vypustenie nového sovietského laboratória. Stanica Saljut 7 (štart 19. apríla 1982, plánovaná životnosť štyry až päť rokov) toiž začala pomaly dosluhovať.
Aj keď bolo vypustenie Miru očakávané, mnoho sa o ňom nevedelo. Snáď len tolko, že pôjde o ďaľší kvalitatívny skok dopredu.Objavili sa i úvahy o tom, že nová stanica (označovaná ako Saljut 8) sa spojí s predchádzajúcim Saljutom 7, a to čelnými uzlami, medzi ktorými bude inštalovaný modul,na ktorý sa postupne pripoja ďaľšie vedecké laboratória a zásobovacie lode.Odvážnejšie prognózy hovorili o stredovom module, ku ktorému sa pripoja tri laboratória typu Saljut a budú vzájomne zvierať uhol 120 stupňov.
Stanica nakoniec vypadala úplne inak. Základný blok Miru s hmotnosťou 20,4 tony bol však odvodený práve od konštrukcie staníc typovej rady Saljut. Tie sa skladali z troch na sebe nasadených valcoch, zatiaľčo Mir nesie iba dva najväčšie a namiesto tretieho má špeciálny modul tvaru gule, na ktorom je päť spojovacích uzlov(jeden vo vodorovnej osi stanice, ďaľšie štyri sú na os stanice kolmé, pričom vzájomne zvierajú uhol 90 stupňov). Všetky prielezy sú na stanici rovnaké a každý má priemer 80 cm.V priestoroch stanice sa nachádza i viac telocvičných zariadení ako to bolo na Saljutoch - je tam trenažér v podobe bnežiaceho pásu a tiež veloergometer. Úlohou modulu Mir bolo stať sa základným blokom veľkého orbitálneho komplexu, čomu taktiež odpovedá jeho výbava.Má sa starať o zaistenie životných podmienok, riadenie letu a poskytnúť posádkam odpovedajúci životný priestor. Z tohto dôvodu zaujmú predovšetkým dve malé, zato však súkromné izbičky. Sú zvukotesné, vybavené spacím vakom, zrkadlom a priezorom. Inak samozrejme nesie Mir toaletu, sprchovací kút a kuchynku. Pohonný systém modulu tvoria dva hlavné motory s ťahom 2,9 kN a 32 menších s ťahom po 137,3 N.
Stavba Miru:
Vzhľadom k tomu, že výsledna hmotnosť Miru sa mala pohybovať okolo 120 až 140 ton a k dispozícii bola iba raketa Proton s nosnosťou 23 500 kg(100 tonová Energija bola v dobe zahájenia vypúšťania ešte nezalietaná), bolo zrejmé, že sa všetko nepodarí vupustiť hneď pri prvom štarte.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie