Napríklad pri pohonoch s jednosmernými motormi sa štandardne uplatňuje regulácia prúdu kotvy, jej nadradená regulácia rýchlosti, jej nadradená regulácia polohy a celému pohonu s reguláciou polohy sú nadradené regulácie technologických veličín.
Skladba a činnosť pohonu s automatickou reguláciou sa znázorňujú blokovými schémami. Tieto môžu vyjadrovať štruktúrne usporiadanie, ako hore na obrázku, prechod a spracovanie informačných signálov dole na obrázku alebo iné informácie o pohone. Každý z blokov v štruktúrnej schéme má ako prvok na spracovanie signálov niektoré vstupné signály a niektoré výstupné signály. Vzťah medzi výstupnými signálmi a vstupnými signálmi opisuje správanie sa príslušného bloku vo všeobecnom prechodovom stave. Zo vzťahu medzi výstupnými a vstupnými veličinami každého bloku sa dá odvodiť správanie sa celého sa celého pohonu ako regulačného systému.
obr.2

Hierarchické usporiadanie regulácie uhla otočenia.

Uveďme spôsob získania vzťahov najdôležitejších častí elektrického pohonu, t. j. motora, akčného člena a regulátora. Na jednosmerný motor sa dá pozerať ako na blok podľa obrázku dole. Riadiacimi veličinami sú Ua, priložené na obvod kotvi , a
obr.3

budiace napätie Ub. Ďalšou vstupnou veličinou je moment záťaže Mp. Výstupnými veličinami sú točivý moment M a jedna s kinematických veličín – rýchlosť w alebo uhol otočenia s. Obmedzme sa na motor so stálym budením, kF =c = konšt. Potom pre motor platí rovnica
Ua=RaIa+La*(dIa/dt)+Ui; Ui=c ω

M=J*(dω/dt)+Mpj; M=cIa

ω=dσ/dt

Rovnica (1) sa dá vyjadriť pomocou operátora p pre deriváciu
Ua-Ui=(Ra+pLa)Ia

Z rovnice (2) momentovej rovnováhy vyplýva
M-Mp=pJ ω.