Ich počet siaha do desiatok a sú tvorené prevažne kameňmi a kusmi ľadu. Ich stabilitu zaisťujú mesiace Uránu. NEPTÚN

Neptún je čo do veľkosti takmer dvojčaťom Uránu, jeho priemer je iba o približne 2 000 kilometrov menší (48 600 km). Existencia ôsmej planéty, Neptúnu, bola potvrdená až 65 rokov po objavení Uránu. Galileo síce zahliadol Neptún už v roku 1613, ale až Johann Galle a Heinrich Ludwig D’Arrest ju v roku 1846 s konečnou platnosťou identifikovali ako planétu. Nazvali ju podľa rímskeho boha mora - Neptúna, lebo planéta má zelenkastú farbu morskej vody. Za 140 rokov pozorovania Neptúnu získali hvezdári iba veľmi hrubý obraz o tejto planéte. Sonda Voyager 2, ktorá dorazila k Neptúnu v roku 1989, poskytla prvý ostrý pohľad na túto planétu. Ukázalo sa, že má temnú modrú farbu.
V priemere sa Neptún nachádza vo vzdialenosti 500 miliónov kilometrov od Slnka. Obieha v hlbinách slnečnej sústavy. Zatiaľ čo k Zemi dorazí slnečné svetlo za osem minút, k Neptúnu letí plné štyri hodiny. Slnko by z Neptúnu bolo volným okom vidieť ako bod. Neptún sa okolo svojej osy sa otočí raz za 16 hodín a okolo Slnka obehne raz za 164 rokov a 10 mesiacov. Až v roku 2001 dokončil Neptún obeh, ktorý začal v okamžiku, keď bol objavený. Jeho hmotnosť je 17 krát väčšia ako hmotnosť Zeme(1.024.1026 kg). Priemerná teplota je -220 °C. . Jeho atmosféra je zložená z vodíku (85%) a hélia(13%), modrý odtieň mu dodáva metán(2%), ktorý silne pohlcuje červené svetlo. Vietor dosahuje rýchlosť až 2000 km.h-1, čo je rekord v Slnečnej sústave. Tieto dynamické deje môžu mať pôvod vo vyžarovaní Neptúnu, ktorého hviezdny charakter vyžaruje až trojnásobok žiarenia, ktoré dostane od Slnka. Okolo Neptúnu sú nevýrazné prstence tvorené kryštálikmi zmrznutého metánu. Planéta má systém štyroch prstencov, z ktorých najvýraznejší je tzv. Addamsov prstenec.
Neptún 8 mesiacov. Dva z nich mesiacov, Triton a Nerieda boli objavené zo Zeme, tretí - Larissa - bol predpokladaný. Zvyšné boli objavené sondou Voyager 2. Triton, najväčší z mesiacov objavil v roku 1846 W. Lassel. Má sklonenú retorográdnu obežnú dráhu. Jeho priemer činí 2705 km a je zrejme zložený z hornín a ľadu. Ide o najstudenšie teleso, ktoré kedy človek navštívil, jeho teplota je asi 53 K (-238,C). Terén je plný kráterov a trhlín. V oblasti pólov sú badateľné polárne čiapočky zo zmrznutého dusíku, na ktorých sú stopy po sopečnej činnosti na mesiaci. Jeho tenká atmosféra je zložená z dusíku. Nerieda, najvzdialenejší z mesiacov bol objavený G. Kupierom v roku 1949.