Urán, Neptún, Pluto

URÁN

Urán je v poradí od Slnka na siedmom mieste a je to ďalší z plynných obrov. Bola to prvá planéta objavená ďalekohľadom. Urán objavil v roku 1781 William Herschel, hudobník z Hannoveru usídlený v Anglicku, ktorý sa živo zaujímal o matematiku a astronómiu. Jednu noc sa pozeral na nebo vlastnoručne zhotoveným šestnásť centimetrovým ďalekohľadom a v súhvezdí Blíženca uvidel hviezdu, ktorá sa javila ako zelenomodrý terč. Najskôr si myslel, že objavil novú kométu. Až za niekoľko mesiacov bolo zrejmé, že Herschelova kométa je nová planéta obiehajúca za dráhou Saturnu. Meno dostala po najstaršom z bohov gréckej mytológie, po bohovi nebies, Uránovi. Urán treťou najväčšou planétou a jeho priemer je 51 118 kilometrov. Nachádza sa v dvojnásobnej vzdialenosti od Slnka ako Saturn(2 870 990 000 km) a Slnko obehne za 84,7 roka. Okolo vlastnej osy sa otočí za 17 hodín a 14 minút. Je 14,6x ťažší ako naša planéta Zem. Jeho stredná hustota je 1 130 kg/m3. Jeho priemerná teplota je -218 °C. Rozdiel medzi letom a zimou je iba 2°C.
Neobvyklým rysom Uránu je rotačná os, ktorá leží takmer v obežnej rovine (98stupňov), takže Urán sa vo svojej dráhe váľa. Na jeho povrchu vypadá deň a noc takto: 21 rokov dopadá slnečné svetlo na jeden pól, potom ďalších 21 rokov na rovník a na koniec ďalších 21 rokov dopadá na druhý z pólu. To spôsobuje, že na jednom póle je 21 rokov nepretržité svetlo, potom sa 21 rokov striedajú dni a noc a ďalších 21 rokov je nepretržitá tma.
Urán je rovnomerne modrozelenej farby. Táto farba je spôsobená prítomnosťou metánu(2%) v atmosfére z vodíku(83%) a hélia(15%). Pod atmosférou sa zrejme nachádza hlboký oceán horúcej vody a čpavku a taktiež kamenno-kovové jadro. Sonda Voyager 2 zistila okolo Uránu desať prstencov a objavila desať nových mesiacov. Celkovo má Urán 15 mesiacov, napríklad (Cressida, Bianca, Ophelia, Desdamona). Z päť veľkých, už známych mesiacov je najzaujímavejším Miranda. Jeho povrch je rôznorodou zmesou neobvyklých rysov. Astronómovia sa domnievajú, že sa tento mesiac zrazil s iným nebeským vesmírnym telesom a že jeho kusy sa znova spojili a vytvorili podivný povrch, ktorý dnes pozorujeme. Uránov najväčší mesiac sa nazýva Titánia. Bol objavený v roku 1781. Všetky mesiace Uránu sú z veľkej časti pokryte ľadom spolu s oxidom uhličitým alebo čpavkom. Vyplýva to z meraní jasnosti mesiacov v rôznych farebných oboroch.
Prstence sú zo Zeme zlé viditeľné. Boli objavené pri zatmení Uránu.

Ich počet siaha do desiatok a sú tvorené prevažne kameňmi a kusmi ľadu. Ich stabilitu zaisťujú mesiace Uránu. NEPTÚN

Neptún je čo do veľkosti takmer dvojčaťom Uránu, jeho priemer je iba o približne 2 000 kilometrov menší (48 600 km). Existencia ôsmej planéty, Neptúnu, bola potvrdená až 65 rokov po objavení Uránu. Galileo síce zahliadol Neptún už v roku 1613, ale až Johann Galle a Heinrich Ludwig D’Arrest ju v roku 1846 s konečnou platnosťou identifikovali ako planétu. Nazvali ju podľa rímskeho boha mora - Neptúna, lebo planéta má zelenkastú farbu morskej vody. Za 140 rokov pozorovania Neptúnu získali hvezdári iba veľmi hrubý obraz o tejto planéte. Sonda Voyager 2, ktorá dorazila k Neptúnu v roku 1989, poskytla prvý ostrý pohľad na túto planétu. Ukázalo sa, že má temnú modrú farbu.
V priemere sa Neptún nachádza vo vzdialenosti 500 miliónov kilometrov od Slnka. Obieha v hlbinách slnečnej sústavy. Zatiaľ čo k Zemi dorazí slnečné svetlo za osem minút, k Neptúnu letí plné štyri hodiny. Slnko by z Neptúnu bolo volným okom vidieť ako bod. Neptún sa okolo svojej osy sa otočí raz za 16 hodín a okolo Slnka obehne raz za 164 rokov a 10 mesiacov. Až v roku 2001 dokončil Neptún obeh, ktorý začal v okamžiku, keď bol objavený. Jeho hmotnosť je 17 krát väčšia ako hmotnosť Zeme(1.024.1026 kg). Priemerná teplota je -220 °C. . Jeho atmosféra je zložená z vodíku (85%) a hélia(13%), modrý odtieň mu dodáva metán(2%), ktorý silne pohlcuje červené svetlo. Vietor dosahuje rýchlosť až 2000 km.h-1, čo je rekord v Slnečnej sústave. Tieto dynamické deje môžu mať pôvod vo vyžarovaní Neptúnu, ktorého hviezdny charakter vyžaruje až trojnásobok žiarenia, ktoré dostane od Slnka. Okolo Neptúnu sú nevýrazné prstence tvorené kryštálikmi zmrznutého metánu. Planéta má systém štyroch prstencov, z ktorých najvýraznejší je tzv. Addamsov prstenec.
Neptún 8 mesiacov. Dva z nich mesiacov, Triton a Nerieda boli objavené zo Zeme, tretí - Larissa - bol predpokladaný. Zvyšné boli objavené sondou Voyager 2. Triton, najväčší z mesiacov objavil v roku 1846 W. Lassel. Má sklonenú retorográdnu obežnú dráhu. Jeho priemer činí 2705 km a je zrejme zložený z hornín a ľadu. Ide o najstudenšie teleso, ktoré kedy človek navštívil, jeho teplota je asi 53 K (-238,C). Terén je plný kráterov a trhlín. V oblasti pólov sú badateľné polárne čiapočky zo zmrznutého dusíku, na ktorých sú stopy po sopečnej činnosti na mesiaci. Jeho tenká atmosféra je zložená z dusíku. Nerieda, najvzdialenejší z mesiacov bol objavený G. Kupierom v roku 1949.

Má mimoriadne excentrickú dráhu, zo vzdialenosti 1.4 mil. km sa vzďaľuje až na 9.7 mil. km. To svečí o tom, že ide zrejme o zachytené teleso. Larissa je jeden z menších mesiacov, ktorý v roku 1981 identifikoval Harold Reitsema, keď pozoroval zákryt hviezdy týmto mesiacom. Jeho existenciu potvrdil Voyager 2 v roku 1989.


PLUTO

Pluto, posledná planéta Slnečnej sústavy je zvláštnym telesom hneď v niekoľkých ohľadoch, čo viedlo k búrlivým diskusiám a pokusom o zrušenie statusu planéty. Je menší ako náš Mesiac a nedokázali sme ho zaradiť ani medzi terestriálne ani joviálne planéty, pretože omnoho bližšie má k asteroidom. Pluto bolo objavené v roku 1930 a objaviteľom je Clyde W. Tombaugh. Pluto znamená boh podsvetia. Je to drobná ľadová planéta, najvzdialenejšia od Slnka a doposiaľ najmenej preskúmaná. Dráha tejto planéty je najpretiahnutejšia, preto sa niekedy nachádza bližšie k Slnku ako Neptún(tak tomu bolo do roku 1999). Všetky planéty sa totiž pohybujú po eliptických dráhach. Okrem Pluta sa všetky pohybujú viac-menej v jednej rovine. Obežná doba Pluta okolo slnka je 247 rokov a 8 mesiacov. Okolo svojej osi sa otočí raz za 6 dní a 9 hodín. Jeho rovníkový priemer je rovný 2 300 km. Jeho hmotnosť je približne 1,27.1022 kg. Atmosféra je asi tvorená metánom a dusíkom. O Plute toho vieme veľmi málo, pretože pri ňom nebola doposiaľ žiadna sonda, ktorá by ho podrobne preskúmala. Povrch Pluta tvorí asi voda, metán a ľad a pod týmto je asi kamenné jadro.
V roku 1978 bol objavený aj jeho mesiac Cháron, ktorý je voči materskej planéte obrovský - jeho hmotnosť predstavuje až 20% jeho hmotnosti. Spolu s ním tvorí akoby dvojplanétu. Vieme o ňom asi toľko ako o Plute. Objavil ho James Christy, čo nebolo jednoduché, činí iba 1270 km. Obežná doba okolo Pluta je 6,4 dňa, čo je zároveň dĺžka dňa na Plute. Občas zachytáva časť Slnkom odfúknutej atmosféry, čo mu vytvára dočasnú atmosféru.
V minulosti boli rôzne názory o tom, že Pluto nie je planéta, ale, že je to jeden zo zatúlaných mesiacov Neptúnu. Je možné, že v budúcnosti bude označenie deviata planéta slnečnej sústavy patriť telesu, ktoré obieha až za dráhou Pluta. Neptún i Urán prejavujú odchýlky vo svojich pohyboch a dnes už vieme, že ich nespôsobuje Pluto. Na to je príliš ľahký.