URÁN

Urán je v poradí od Slnka na siedmom mieste a je to ďalší z plynných obrov. Bola to prvá planéta objavená ďalekohľadom. Urán objavil v roku 1781 William Herschel, hudobník z Hannoveru usídlený v Anglicku, ktorý sa živo zaujímal o matematiku a astronómiu. Jednu noc sa pozeral na nebo vlastnoručne zhotoveným šestnásť centimetrovým ďalekohľadom a v súhvezdí Blíženca uvidel hviezdu, ktorá sa javila ako zelenomodrý terč. Najskôr si myslel, že objavil novú kométu. Až za niekoľko mesiacov bolo zrejmé, že Herschelova kométa je nová planéta obiehajúca za dráhou Saturnu. Meno dostala po najstaršom z bohov gréckej mytológie, po bohovi nebies, Uránovi. Urán treťou najväčšou planétou a jeho priemer je 51 118 kilometrov. Nachádza sa v dvojnásobnej vzdialenosti od Slnka ako Saturn(2 870 990 000 km) a Slnko obehne za 84,7 roka. Okolo vlastnej osy sa otočí za 17 hodín a 14 minút. Je 14,6x ťažší ako naša planéta Zem. Jeho stredná hustota je 1 130 kg/m3. Jeho priemerná teplota je -218 °C. Rozdiel medzi letom a zimou je iba 2°C.
Neobvyklým rysom Uránu je rotačná os, ktorá leží takmer v obežnej rovine (98stupňov), takže Urán sa vo svojej dráhe váľa. Na jeho povrchu vypadá deň a noc takto: 21 rokov dopadá slnečné svetlo na jeden pól, potom ďalších 21 rokov na rovník a na koniec ďalších 21 rokov dopadá na druhý z pólu. To spôsobuje, že na jednom póle je 21 rokov nepretržité svetlo, potom sa 21 rokov striedajú dni a noc a ďalších 21 rokov je nepretržitá tma.
Urán je rovnomerne modrozelenej farby. Táto farba je spôsobená prítomnosťou metánu(2%) v atmosfére z vodíku(83%) a hélia(15%). Pod atmosférou sa zrejme nachádza hlboký oceán horúcej vody a čpavku a taktiež kamenno-kovové jadro. Sonda Voyager 2 zistila okolo Uránu desať prstencov a objavila desať nových mesiacov. Celkovo má Urán 15 mesiacov, napríklad (Cressida, Bianca, Ophelia, Desdamona). Z päť veľkých, už známych mesiacov je najzaujímavejším Miranda. Jeho povrch je rôznorodou zmesou neobvyklých rysov. Astronómovia sa domnievajú, že sa tento mesiac zrazil s iným nebeským vesmírnym telesom a že jeho kusy sa znova spojili a vytvorili podivný povrch, ktorý dnes pozorujeme. Uránov najväčší mesiac sa nazýva Titánia. Bol objavený v roku 1781. Všetky mesiace Uránu sú z veľkej časti pokryte ľadom spolu s oxidom uhličitým alebo čpavkom. Vyplýva to z meraní jasnosti mesiacov v rôznych farebných oboroch.
Prstence sú zo Zeme zlé viditeľné. Boli objavené pri zatmení Uránu.