Vesmír je všetka existujúca hmota, energia a priestor. Do vesmíru patria aj Slnko, planéty, hviezdy a galaxie, prach a hmota, ale aj svetlo v priestore. Vo vesmíre sa nachádza asi 100 miliárd galaxií. Aká je šanca, že existuje mimozemský život? Asi pred sto rokmi dovolili ďalekohľady astronómom prvý pohľad na červenú planétu. Kvôli malému rozlíšeniu sa zdalo, že vedci vidia na Marse kanály. Mnohí si mysleli, že ich vybudovali marťanské civilizácie. O desiatky rokov neskôr, keď kozmické sondy vyslali na Zem snímky, zavládlo sklamanie. Snímky ukázali len pustú krajinu bez známok života. Astronómovia odhadujú, že v našej Galaxii je približne 100 mld. hviezd. Aká je pravdepodobnosť, že inteligentný život sa vyvinul len pri jednej? Astronóm Frank Drake navrhol vzorec, podľa ktorého to možno vypočítať. Išlo len o námet určiť mimozemský život nie o skutočnú odpoveď. A výsledok? Od 100 po 100 miliónov mimozemských civilizácií. Pozemskými ďalekohľadmi a HST sa podarilo doposiaľ objaviť 63 extrasolárnych planét. Ale život sa vyvinul len na jednej planéte. A to na planéte Zem. Zem sa nachádza v Slnečnej sústave. Okrem Zeme tam nájdeme aj hviezdu menom Slnko, 9 planét vrátane Zeme, prinajmenšom 63 mesiacov, nespočítateľné množstvo astereoidov(najväčší je Ceres – 930 km), komét a meteoroidov. Planéty rozdeľujeme na terestriálne (podobné Zemi) – Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Majú malé rozmery a hmotnosti, ale majú veľkú hustotu. Plyny tvoria nepatrnú časť. Druhú skupinu tvoria joviálne (veľké, Jupiteru podobné) planéty a to sú – Jupiter, Saturn, Urán, Neptún a Pluto. Na rozdiel od terestriálnych planét majú veľké rozmery a hmotnosti, malú hustotu, sú zložené hlavne z plynu. Tieto vlastnosti pre Pluto neplatia. Pluto má vlastnosti podobné vlastnostiam terestriálnych planét. Planéty najviac podobné Zemi, kde v minulosti mohol existovať život sú Venuša a Mars. Najväčšiu šancu, kde v minulosti mohol byť život, má planéta Mars.
Mars, tiež prezývaný ako červená planéta, je štvrtá planéta v poradí od Slnka. Na nočnej oblohe sa nám javí ako planéta s červeným nádychom (preto tá prezývka). Toto sfarbenie spôsobujú oxidy železa v povrchových horninách. V minulosti si ľudia mysleli, že Mars je ponorený v krvi a ohni. Preto ho aj pomenovali podľa boha vojny. U Grékov sa volal Ares, a u Rimanov Mars. V súčasnosti je už celý povrch zmapovaný, ale žiadna krv ani oheň sa nenašli.
Mars a Zem majú veľa spoločného. Dĺžka dňa je skoro rovnaká.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie