Zapaľovanie bolo riešené najprv žhaviacimi tyčinkami, až neskôr získala svetoznáma firma BOSCH patent na vysokonapäťové zapaľovanie „Magneto“ a s ním súvisiacu zapaľovaciu sviečku. Zapaľovacia sviečka prešla dlhodobým vývojom a dnes sa často používajú mnohoelektródové sviečky s kĺzavou alebo kombinovanou iskrou, ktorá v kombinácii s vysokooktánovým benzínom a vysokým kompresným pomerom zaručuje vysokú efektivitu spaľovania. Zásobenie spaľovacieho priestoru čerstvou zmesou je menej problematické ako u dvojdobého motora, aj v tejto oblasti však boli urobené mnohé progresívne kroky. Prvé ovládania ventilov OHV boli nahradené ľahším rozvodom OHC, neskôr bola reťaz rozvodu OHC nahradená zubovým klinovým remeňom a dnes sú ventily ovládané elektronicky, v závislosti od pracovných podmienok motora. Okrem toho dnes už na jeden valec nepripadajú len dva ventily, (sací + výfukový) ale štyri a niekedy až šesť ventilov, ktoré zlepšujú a urýchľujú vyplachovanie. Zapaľovanie bolo sprvu pevne nastavené na určitú hodnotu predzápalu, neskôr ovládané podtlakom z hrdla karburátora v závislosti od zaťaženia a dnes je elektronické, s množstvom senzorov a bez akejkoľvek mechanickej regulácie. Benzínový dvojdobý motor („dvojtakt“)

Pracuje v dvoch fázach: 1.explózia+nasávanie+výfuk 2.stláčanie. Zmes paliva so vzduchom sa vo valci zapáli vplyvom elektrickej iskry zapaľovacej sviečky. Zápalná zmes sa vytvára v splyňovači (karburátore), ktorý riadi samočinne jej zloženie, odtiaľ sa dostáva hotová do valca.

Problém pri dvojdobom motore predstavuje neefektívne využitie paliva. Nasávané palivo nieje oddelené od výfukových plynov, musí ich dokonale z pracovného priestoru vytlačiť a okrem toho je nutné do paliva primiešavať olej na mazanie klzných častí a ložísk, pretože u tohoto motora absentuje olejová vaňa. Je dôležité správne prúdenie nasávanej zmesi nad piestom. V tejto oblasti bol najväčší pokrok dosiahnutý počas 2. sv. vojny, vynájdením vírivého vyplachovania, ktoré nahradilo dovtedy používané priečne vyplachovanie. Prestali byť vyrábané piesty s deflektorom usmerňujúcim prúd zmesi, čím sa hmotnosť piesta podstatne znížila, čo prispelo k menším rozmerom a hmotnostiam kľukového hriadeľa a teda k zvýšeniu účinnosti. Ďalším vynálezom konca 70.rokov – elektronickým zapaľovaním sa zvýšila účinnosť v širokom spektre pracovných podmienok.