Dalekohľady

Ďalekohľady

Ďalekohľad :

– optický prístroj poskytujúci zväčšený obraz vzdialených predmetov. Je to jeden z prístrojov, ktorý používa astronómia na skúmanie nebeských telies. Skladá sa z 2 častí – objektívu a okuláru. Obraz nebeského objektu vytvorený objektívom pozorujeme pomocou okuláru. Ďalekohľadom môžeme aj fotografovať, alebo obraz analyzovať pomocou elektronických prístrojov.
Poznáme dva základné typy ďalekohl'adov. Sú to tzv. refraktory (šošovkové d'alekohl'ady), v ktorých sa na koncentráciu a zaostrenie svetelných lúčov používajú šošovky, a tzv. reflektory (zrkadlové d'alekohl'ady), v ktorých sa používajú zrkadlá. Najsilnejšie sú zrkadlové ďalekohl'ady. História :

Jeden z prvých šošovkových ďaleko-hľadov vyrobil v r. 1608 dánsky výrobca okuliarov Hans Lippershey. O rok neskôr taliansky učenec Galilei postavil zdokonalený prístroj a pomocou neho pozoroval Mesiac, Venušu a Jupiter. V r. 1668 sir Isaac Newton skonštruoval prvý zrkadlový ďalekohľad. Newtonovo usporiadanie zrkadiel sa ešte aj dnes používa vo väčšine amatérskych ďalekohľadov. V rádioteleskopoch sa na zachy-lenie rádiových vĺn vysielaných hviezdami používajú veľké kovové parabolické plochy. Elektronické obvody premieňajú prichádzajúce signály na viditeľné zobrazenie, ktoré sa potom premieta na obrazovku ďalekohľadu.


Elektromagnetické spektrum :

Z elektromagnetického spektra ľudské oko dokáže vnímať len viditeľné svetlo. Na zaznamenávanie ostatných lúčov, ktoré nebeské telesá vyžarujú, sú potrebné špeciálne ďalekohľady : Rádiové vlny sa zachytávajú na zemskom povrchu pomocou rádioteleskopov. Ostatné žiarenia pohlcuje atmosféra, takže je potrebné príjimať tieto lúče mimo nej. Röntgenové, infračervené, ultrafialové a gama lúče zaznamenávajú pomocou družíc a sond, ktoré sa nachádzajú v kozmickom priestore.

Najväčšie Ďalekohľady :

Jeden z najväčších zrkadlových ďalekohľadov na svete sa nachádza na vrchu Semirodniki na Kaukaze, a jeho parabolické zrkadlá majú priemer 6 metrov. Najväčší zrkadlový ďalekohľad Keck 1 sa nachádza na Hav. Ostrovoch. Priemer jeho zrkadiel je 10 metrov. Tento teleskop je taký silný, že teoreticky hy mohol zachytiť svetlo sviečky vzdialenej 24 000 kilometrov.

Hubblov vesmírny teleskop je najväčší kozmický ďalekohľad, aký bol vypustený do kozmického priestoru. Na obežnej dráhe lieta okolo Zeme od roku 1990. Je to zrkadlový ďalekohľad, ktorý je diaľkovo ovládaný zo Zeme.

Bol vynesený na obežnú dráhu ako výsledok spolupráce Európy a USA do výšky 600 kilometrov. Má dlžku 13 metrov, váhu 11 ton a má zrkadlo s priemerom 2,4 metra. Po uvedení na obežnú dráhu sa zistilo, že neposkytuje dobrý obraz. Jeho zrkadlo malo menšiu optickú chybu : na okrajoch sa odchyľovalo o 2 tisíciny milime tra od ideálneho tvaru. Po rok 1993 sa teda nedal tento ďalekohľad naplno využiť. V decembri 1993 ho kozmonauti na obežnej dráhe zachytili a na palube kozmického raketoplánu opravili : vybavili ho korekčným optickým zariadením podobným okuliarom, ktoré musí nosiť krátkozraký človek. Zároveň dostal nové slnečné batérie na výrobu elektrickej energie potrebnej na prevádzku a takisto na ňom umiestnili novú širokouhlú kameru. Od roku 1993 teda poskytuje kvalitné fotografie.

Po Hubblovom kozmickom teleskope je Compton druhým z veľkých kozmických observatórií NASA. Váži vyše 16 ton. V čase svojho vynesenia na obežnú dráhu okolo Zeme bolo toto obs. Najväčšou civilnou družicou, aká b ola vyslaná do vesmíru. Je vybavená 4 detektormi gama žiarenia, ktoré registrujú najmohutnejšie udalosti vo vesmíre. Obs. Compton vyniesol na obežnú dráhu raketoplán Atlantis 7. apríla 1991. Vypustenie sa uskutočnilo 450 km od zemského povrchu. Pôvodne sa nazývalo GRD (Gamma Ray Observatory-Obs. Gama žiarenia) a po uvedení do prevádzky ho premenovali podľa amerického fyzika Comptona.

Druhy montáží :

Aby sa ďalekohľad mohol zamerať na tú časť oblohy, ktorú chceme pozorovať, je umiestnený na montáži. Toto zariadenie umožňuje pohybovať ďalekohľadom okolo dvoch na seba kolmých osí. Je niekoľkodruhov montáží. V rovníkovej montáži je jedna os rovnobežná so zemskou osou a druhá os je na ňu kolmá. Vďaka motorom, ktoré otáčajú hlavnou osou, ďalekohľad môže zostať zameraný na skúmanú hviezdu tak dlho, ako je potrebné, akoby sa Zem neotáčala. Pri horizontálnej montáži sa ďalekohľad otáča okolo horizontálnej a vertikálnej osi. Toto jednoduchšie riešenie sa používa pri veľmi malých alebo veľkých ďalekohľadoch.
Výkony prístroja závisia od rozmerov jeho objektívu : čím je väčší, tým viac svetla ďalekohľad zachytí a umožní pozorovať aj žiarenie málo jasných objektov. Okrem toho objektív veľkého priemeru umožní lepšie rozlíšiť dva blízke jasné body a ukáže viac podrobností. Atronómovia preto používajú ďalekohľady s obrovskými zrkadlami.Tie sú umiestnené vo vyšších polohách, napríklad na vrchole Mauna Kea na Hav.ostrovoch vo výške viac ako 4000 metrov.