V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa kanadským vedcom spoločnosti IMAX podarilo statickému trojrozmernému obrazu pridať pohyb a tým vznikol prvý 3-D film. Jeho predstavenie na EXPO ´86 vo Vancouveri v Kanade odštartovalo novú generáciu a nové odvetvie v holografii.

Ďalším snom holografie je preniesť preniesť množstvo informácií s ktorými hologram pracuje na televíznu obrazovku. Začiatkom roku 1989 sa členom Múzea holografie v USA podarilo zachytiť 3-D holografické obrazy v skutočnom čase. Bolo to v rozlíšení 100 mm na šírku, výšku a hĺbku. Tento úspech viedol v roku 1990 Marka Lucenta k zostrojeniu nového rýchlejšieho algoritmu. Výskum skončil na úrovni obrazu 140 mm šírky, 80 mm výšky a 150 mm hĺbky a pri prenosovej rýchlosti 36-MB za sekundu. Na plynulý prenos 3-D obrazu je potrebná rýchlosť od 100-MB za sekundu a vyššie. V poslednej dobe do holografického výskumu investujú najviac ruskí fyzici. Zakladajú galérie a nezávisle prevzali vývoj obrazovky schopnej zobraziť 3-D kinetický obraz.




Statický hologram

Hologram je často opisovaný ako 3-rozmerný obraz. Má však veľmi málo spoločného s tradičnou fotografiou. Kým fotografia má iba aktuálny fyzický vzhľad, hologram obsahuje informácie o veľkosti, tvare, jase a kontraste predmetu, ktorý bol snímaný. Tieto informácie sa uchovávajú v mikroskopicky malých obrazcoch. Interferenčný obraz vznikne na základe vlastností dopadajúceho svetla. Na výrobu hologramov je nevyhnutné priame referenčné svetlo. Jediný, zatiaľ známy zdroj referenčného svetla ponúka laser. Jeho vlastnosti na holografickú produkciu objavili už spomínaní Leith a Upatnieks v 1960. Desaťročia sa v holografii využíval 5-miliwattový laser, ktorý stál okolo 900 dolárov. Pred niekoľkými rokmi sa objavili postačujúce vlastnosti obyčajného diódového lasera bežne predávaného v obchodoch za 8 dolárov. Tým sa otvorili nové možnosti pre pokusy. Svetlo odrazené trojrozmerným predmetom formuje veľmi komplikovaný obrazec, ktorý je tiež trojrozmerný. Z dôvodu pokrytia celého vznikajúceho obrazca musí byť svetlo vysoko priame a jednofarebné. Takéto svetlo sa volá súvislé - koherentné. Pretože je svetlo z laseru jednofarebné a má jednu vlnovú dĺžku je vhodné na výrobu hologramov. Laserový lúč sa prechodom cez hranol alebo iný tzv. delič lúčov rozdelí na dva lúče. Na priamy a predmetový lúč. Priamy lúč ďalej pokračuje cez šošovku, ktoré ho presne navedie na zrkadlo a to ho odrazí na holografický film. Predmetový lúč má svoju dráhu komplikovanejšiu. Je však podobným spôsobom vedený na predmet a z neho sa odráža na holografický film. Na zachytenie hologramu je potrebný vysoko citlivý film.