Ďalej predpokladali, že na magnetický pól pôsobí sila F=mH
Silové pôsobenie medzi magnetmi vysvetľovali nasledovne: magnetické množstvo m1 vytvára magnetické pole s intenzitou H=m1/4píu0r2, ktorá pôsobí na druhé magnetické množstvo m2 , takže pôsobiaca sila F=m1m2/4píu0r2. Mohli ste si všimnúť, že tento vzťah z magnetostatiky je formálne matematicky rovnaký, ako vzťah pre elektrostatickú silu. Celkový počet magnetických siločiar v okolí magnetického množstva m určuje vzťah
m
NH= –––
u0
Priebeh magnetických siločiar v okolí tyčového magnetu je rovnaký, ako priebeh elektrických siločiar v elektrostatickom poli vytvorenom dvoma nábojmi opačných znamienok. Magnetické pole v okolí solenoidu je rovnaké, ako magnetické pole v okolí tyčového magnetu. To nás privádza na myšlienku, či aj tyčový magnet nie je v podstate solenoid s akýmsi „tajomným“ vnútorným prúdom, ktorý nikdy nezaniká.
Ak vložíme do vonkajšieho magnetického poľa solenoid, tento sa snaží, rovnako ako tyčový magnet, otočiť do smeru intenzity magnetického poľa. Podľa druhého pravidla pravej ruky, sila pôsobiaca na dolnú časť závitu smeruje dolu a sila pôsobiaca na hornú časť závitu smeruje hore. Sily pôsobiace na strany sa navzájom rušia, pretože sú rovnako veľké, proti sebe orientované a pôsobia v jednej priamke. Na každý závit podľa toho pôsobí dvojica síl,



ktorá sa snaží otočiť cievku proti pohybu hodinových ručičiek do smeru magnetických siločiar.
Táto dvojica síl sa využíva v elektromotoroch. Tieto sily spôsobujú rotáciu cievky proti pohybu hodinových ručičiek. Keď sa slučka otočí o uhol 180°, pôsobí na ňu elektrický prúd tými istými silami. Ak tento jednoduchý pravouhlý závit uvedieme do pohybu, bude sa zotrvačnosťou otáčať proti pohybu hodinových ručičiek.
Ak na cievku pripojíme dlhú ručičku a pružinku, bude výchylka ručičky tým väčšia, čím väčší prúd použijeme. Toto je princíp ampérmetra.
V r. 1836 Ampére , aby vysvetlil vlastnosti tyčového magnetu, predpokladal, že je to v podstate solenoid so „vstavanými“ prúdmi, ktoré pretekajú po jeho vonkajšom povrchu. Ampére povedal: „...na základe jednoduchého porovnávania faktov sa mi zdá byť nemožné pochybovať o tom, že tieto prúdy okolo osi magnetu skutočné pretekajú.“
Ampérov prúd pripadajúci na jednotkovú dĺžku tyčového magnetu i´.