Podľa vzťahu je celkový počet magnetických siločiar
NH= i´A
Ak však uvažujeme magnetické množstvo m v póle magnetu , môžeme písať
m
NH= ––––
u0
Podľa toho

m
––– = i´A
u0
m = u0 i´A
čiže m
i´= ––––
u0A
Tak je vyjadrená závislosť magnetického množstva magnetu alebo solenoidu od cirkulujúceho prúdu. Ale odkiaľ je tento trvalý prúd? Na vysvetlenie Ampére použil schému molekúl feromagnetickej látky a s nimi spojených cirkulujúcich prúdov, ktoré pretekajú v uzavretých okruhoch bez odporu. Predpokladal, že vonkajšie magnetické pole môže usporiadať tieto molekuly navzájom paralelne, takže ich elementárne magnetické polia sa sčítavajú. Elementárne prúdy sa sčítavajú a vytvárajú výsledný povrchový prúd. Všimnime si, že prúdy vo vnútri sa navzájom rušia.
Tento výklad magnetických javov, ktorý predstihol objavenie elektrónu približne o 60 rokov, bol jasnou predzvesťou našich moderných poznatkov o atómovej štruktúre a o teórií magnetizmu. Ampérové elektrické okruhy s nulovým odporom presne zodpovedajú pohybu elektrónov v Bohrovom modeli atómu. Každý elektrón v tomto modeli predstavuje trvalý prúd, podobný jednoduchému závitu v solenoide. Vo väčšine atómov sú tieto elektrónové dráhy, čiže prúdové slučky orientované tak, že sa navzájom rušia. Feromagnetické látky, ako je železo, kobalt a nikel, majú nasledujúce dve vlastnosti:
1. V ich atómoch sa elektrónové dráhy a elektrónový spin (rotujúci náboj) navzájom nerušia
2. Dva susedné atómy pôsobia na seba silami, ktoré sa snažia usporiadať atómy tak, aby ich prúdové slučky boli všetky v jednom smere. Úplné vysvetlenie týchto otázok dáva




kvantová mechanika. Časť kvantovej mechaniky, ktorá pojednáva o týchto javoch, nazýva sa fyzika tuhých látok. Vieme, že každé teleso z feromagnetického materiálu sa skladá pri izbovej teplote z makroskopických domén (majú rozmery rádu tisícin cm), v ktorých sú všetky atómy usporiadané jedným smerom. V materiále, ktorý nie je zmagnetovaný, sú domény orientované náhodne. Pri procese magnetizácie sa domény usporiadajú, a to tým, že sa posúvajú ich hranice. Domény, ktorých orientácia sa blíži orientácií poľa, sa zväčšujú, zatiaľ čo sa ostatné zmenšujú.


Magnetizmus ako jedna z foriem energie má skutočné široké pole pôsobenia. Dôkazom toho je napríklad magnetosféra. Je oblasť okolia telesa (Zem, planéty, hviezdy), kt. rozmery, tvar a fyz. vlastnosti sú určené magnetickým poľom telesa a interakciou s prostredím. Magnetosféra Zeme je oblasť určená siločiarami magn. poľa Zeme a interakciou so slnečným vetrom. Začína sa vo výškach nad 1000 km, jej vonkajšou hranicou je magnetopauza vo vzdialenosti asi 10 polomerov Zeme na strane privrátenej k Slnku a asi 40 polomerov Zeme na strane odvrátenej od slnka.