referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Drahomíra
Streda, 19. januára 2022
Astronómia
Dátum pridania: 31.12.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Smajlik
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 136
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 11.4
Priemerná známka: 2.88 Rýchle čítanie: 19m 0s
Pomalé čítanie: 28m 30s
 

Veľké môžu byť ako Pluto, ktorého priemer dosahuje sotva polovicu priemeru Zeme, ale aj ako Jupiter, ktorý je 11 - násobne väčší ako Zem.
Slová planéta znamená v gréčtine tulák. Toto pomenovanie dostali planéty preto, lebo občas sa akoby zatúlajú medzi hviezdy. Predpokladá sa, že planéty vznikli približne v tom istom čse oko Slnko. Keď sa pôvodný mrak plynu a prachu zmrštil a vytvorilo sa Slnko, časť hmoty bola odstredená do splošteného disku. Počas niekoľkých miliónov rokov sa plyn a prach zhlukli do planét a mesiacov. Hustejšie horniny sa udržali bližšie pri Slnku a ľahšie plyny vo väčšej vzdialenosti.
Merkúr je najbližšia planéta k Slnku, v strednej vzdialenosti 58 miliónov kilometrov. So svojim priemerov 4878 km je to s výnimkou Pluta najmenšia planéta. Počas dňa jeho teplota vystúpi na 430 stupňov Celzia, čo stačí na roztvenie olova, ale v noci klesne na minus 170 stupňov Celzia. Deň na Merkúri - čas jednej otáčky okolo vlastnej osi - sa rovná 59 pozemským dňom. Rok - doba jedného obehu okolo Slnka - sa rovná 88 pozemským dňom.
Venuša s priemerom 12142 km je takmer rovnako veľká ako Zem, ale v iných ohľadoch sú to dve uplne odlišné planéty. Väčšinu atmosféry Venuše vyplň oxid uhličitý, plyn, ktorý zadržiava slnečné teplo. Vďaka tomuto skleníkovému efektu je Venuša horúcejšia ako Merkúr, hoci leží približne v dvojnásobnej vzdialenosti od Slnka. Väčšina povrchu Venuše je pokrytá lávou, ktorú vychrlili obrovské sopky pred miliónmi rokov. Venuša je jedinou planétou, ktorá sa otáča okolo osi proti smeru svojho obehu okolo Slnka. Otáča sa tak pomaly, že deň na Venuši sa rovná 243 pozemským dňom.
Štvrtá planéta od Slnka Mars má iba polovičnú veľkosť Zeme a je omnoho chladnejšia. Jej výraznú červenú farbu spôsobuje prítomnosť hrdze v povrchových horninách. Atmosféra Marsu je zložená prevažne z oxidu uhličitého a je asi 100 násobne tenšia ako naša. Na povrchu Marsu bola objavená najväčšia sopka a kaňon v slnečnej sústave. Existujú tam aj útvary, ktoré pripomínajú vyschnuté korytá riek. To naznačuje, že Mars bol kedysi teplejší s vlhkejší, než je dnes. Za takých podmienok sa tam mohol vyvinúť život, a dokonca existuje nádej, že aj dnes sú tam jeho primitívne formy. Mars má dva drobné mesiace: Fobos a Deimos. Väčší Fobos má priemer iba asi 24 km.
Jupiter, najväčšia z planér, by pohltil 1000 Zemí. Má priemer 142800 km, ale väčšinu planéty tvoria skôr ako plyny a kvapaliny, než pevné horniny. Podobne ako Slnko, aj Jupiter obsahuje prevažne vodík. Jupiter sa otáča tak rýchlo, že deň na ňom trvá menej než 10 hodín. Rok na Jupiteri však trvá takmer 12 našich rokov. Jupiter má 1 prstenec a 16 mesiacov.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Všeobecna encyklopedia pre mladych
Podobné referáty
Astronómia 2.9767 1198 slov
Astronómia GYM 2.9870 221 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.