referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Drahomíra
Streda, 19. januára 2022
Astronómia
Dátum pridania: 31.12.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Smajlik
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 136
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 11.4
Priemerná známka: 2.88 Rýchle čítanie: 19m 0s
Pomalé čítanie: 28m 30s
 

Jeden z nich, Ganymedes, je najväčší mesiac v slnečnej sústave - je väčší než planéta Merkúr.
Saturn s priemerom 120000 km je po Jupiteri druhá najväčšia planéta. Podobne ako Jupiter, Urán a Neptún je to takisto plynný obor. Saturn je povestný svojimi jasnými prstencami, zloženými z miliárd kamenných a ľadových čiastočiek. Prstence majú priemer viac než 272000 km, ale sú veľmi tenké. Saturn má prinajmenšom 18 mesiacov. Najväčší z nich je Titan, jediný mesiac, o ktorom vieme, že má atmosféru.
Urán dostáva od Slnka veľmi málo tepla, pretože obieha okolo neho v 19 - násobne väčšej vzdialenosti ako Zem. Teplota vrchných mrakov je mínus 220 stupňov Celzia. S priemerom 52000 km nedosahuje Urán ani polovicu veľkosti Saturna, ale je aj tak 4 násobne väčší ako Zem. Bola to prvá planéta objavená ďalekohľadom. Má sústavu tenkých, tmavých prstencov a 15 mesiacov.
Zjavom a veľkosťou sa Neptún podobá Uránu. Okolo Slnka obieha v strednej vzdialenosti 2,8 miliardy kilometrov. Je na ňom nesmierne chladno a 85% jeho atmosféry tvorí vodík. Na Neptúne dujú prudké vetry rýchlosťou viac než 1000 km/h. Neptún má iekoľko tenkých prstencov a 8 mesiacov. Svojim priemerom 2300 km je Pluto najmenšou planétou slnečnej sústavy. Súčastne je to aj najchladnejšia a najvzdialenejšia planéta ležiaca o 40 - násobok ďalej od Slnka ako Zem. Jeden rok na Plute trvá asi 248 pozemských rokov. Jeho Mesiac Cháron bol objavený v roku 1978 a má priemer asi 1300 km.
Hoci ľudia planéty okolo iných hviezd priamo nevideli, vedci vedia o ich existencíi, pretože jemne rušia dráhy hviezd. Čím ich objavia viac, tým bude väčšia nádej, že existujú aj miliardy planét a že na niektorých z nich môže byť aj život. V roku 1961 astronómovia z observatória Green Bank v Západnej Virgíníi (USA) odhadli, že najbližší inteligentný život by mohol existovať asi do vzdialenosti 300 svetelných rokov od Zeme. Na sledovanie hviezd s planétami sa používajú rádiové ďalekohľady. Povrch Merkúra je kamenistý, hojne pokrytý pieskom a posiaty veľkými krátermi po meteoritoch. Neexistuje tu žiadna atmosféra a planétu rozpaľuje blízke Slnko. Porch Venuše je posiaty polámanými doskami hornín a prachom. Väčšine slnečného žiarenia clonia mraky kyseliny sírovej plávajúce v atmosfére zloženej z oxidu uhličitého a dusíka.
Podľa poznatkov ľudí má iba Zem podmienky pre život. Kamenný povrch pokrýva voda a pôda. Atmosféra obsahuje okrem dusíka a kyslíka aj mraky vodnej pary. Červenkastý povrch Marsu je zložený zo skál a piesku. Atmosféra je tenká a pozostáva prevažne z oxidu uhličitého. Oba póly sú pokryté ľadovými čiapkami.
Ako plynný obor Jupiter nemá žiadny povrch.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Všeobecna encyklopedia pre mladych
Podobné referáty
Astronómia 2.9767 1198 slov
Astronómia GYM 2.9870 221 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.