Namiesto neho sú tu husté vrstvy plynu obklopujúce jadro. Io, jeden zo 16 Jupiterových mesiacov, má kamenistý povrch zafarbený dočervena sírou unikajúcou z jeho mnohých sopiek.
Tak ako Jupiter aj Saturn je plynný obor. V atmosfére s 91% obsahom vodíka sú husté mraky z čpavku, vody a metánu, sfarbené fosforom a inými prvkami.
Väčšinu plynneho obra Uránu vypĺňa vodík a hélium. Planéta je obkolesená prstencami, zloženými z čierno sfarbených častíc, ktoré na svojich dráhach udržiavajú dva malé pastierske mesiace.
Modré sfarbenie plynného obra Neptúna spôsobuje metán. Povrch jeho mesiac Tritóna tvorí dusikatý a metánový ľad. Gelzíry plynného dusíka vystrekujú do výšky 8 km.
Pluto tvorí zmrznutý dusík a metán. Jeho mesiac Cháron je takmer taký veľký, aby mohol bť dvojčaťom planety. Slnko je od planéty tak ďaleko, že vyzerá ako jasná hviezda.
Sir Wiliam Herschel (1738-1822) objavil v roku 1781 Urán.
V roku 1846 Urbain Le Verrier (1811-1877) vypočítal polohu Neptúna.
John Couch Adams (1919-1892) v roku 1945 predpovedal existenciu deviatej planéty.
Percival Lowell (1855-1916) začal v roku 1905 hľadať planétu Pluto.
Clyde Tombaugh (1906-1997) objavil v roku 1930 Pluto neďaleko vypočítanej polohy.
Planéty v našej slnečnej sústave a okolo iných hviezd majú niekoľko charakteristických čŕt. Ich pevné jadro je často obklopené vrstvami plynu, ktoré vytvárajú atmosféru. Okolo planéty môžu obiehať menšie telesá podobné planéte, nazývané mesiace. Okolo rovníka možno nájsť jasné prstence zložené z drobných kamenných a ľadových čiastočiek.
Sondu Voyager 2 vypustili v roku 1977 a do roku 1989 prešla tesne vedľa Jupitera, Saturna, Uránu a Neptúna a odvysielala o nich údaje na Zem.
Veľká červená škvrna existuje na Jupiteri prinajmenšom už od roku 1665. Je to búrkový útvar s vetrami vanúcimi rýchlosťou asi 80m/s. Červenú farbu pravdepodobne spôsobuje síra v mrakoch.
Život na iných planétach bol znázorňovaný vo filmoch. Vesmírni návštevníci vo filmoch E.T. bolo priateľskí, ale iní bývajú vo filmoch bojachtiví.
Saturnove prstence tvoria prachové častice, ľadové kryštáliky, ale aj skaly s priemerom až 10 m. Prstence sú 66000 km široké, ale iba 1 km hrubé.